Cirkus okolo obrannej dohody s USA a takisto situácia okolo rusko-ukrajinskej krízy potvrdzuje dva problémy súčasnej slovenskej politiky, ktoré sa v určitých situáciách ukazujú v rôznych podobách a s rôznymi dôsledkami.
Po prvé máme vládu, ktorá je komunikačne totálne neschopná a navyše aj rozbitá, čím opakovane dáva karty do rúk smerohlasu. Po druhé s ruským vplyvom a ficovsko-blahovskou vyšinutou boľševickou mentalitou zaseknutou v normalizačnom socialistickom skanzene budeme mať ešte vážne problémy.
Karpatská politika
Robiť z rámcovej zmluvy takýto cirkus (ako to robí opozícia) a vajatať o našom postoji k dianiu na východe Ukrajiny a v blízkosti jej hraníc (ako to robí vláda), to sa v civilizovanom demokratickom svete len tak nevidí.
Ibaže by – teraz máme na mysli cirkus okolo „americkej“ dohody – téma bola nepodstatná a to, o čo v skutočnosti ide, je bezbrehý boj o moc a súperenie o voliča bez akýchkoľvek limít daných politickou kultúrou, geopolitickou normalitou a vyjadrovacou slušnosťou. Zajtra príde iná téma a aj tá bude dobrá na tie isté prekáračky, nechutnosti a politicko-rétorický wrestling.
No dobre, opäť si povedzme, že stále nedokážeme prekročiť tieň karpatskej politiky.
Civilizačný zápas
Ak je pre krajinu nebezpečná mafianizácia štátu, rovnako nebezpečná je aj rusizácia slovenskej politiky. To prvé znamená rozvrat právneho štátu, to druhé vážne bezpečnostné riziká a narúšanie nášho civilizačného ukotvenia v spoločnosti, do ktorej sme (s jej charakterom a pravidlami) sa rozhodli patriť v Novembri ´89.
Tento civilizačný zápas sme (my demokraticky zmýšľajúci občania) ešte zďaleka nevyhrali. Patriť do spoločenstva krajín západného civilizačného okruhu nie je niečo statické. Je to pretrvávajúca výzva túto prináležitosť potvrdzovať a stále akoby nanovo, v nových situáciách a neraz aj konfliktoch (s ruským vplyvom) ju vybojovať. Najbližšie voľby budú opäť aj o tomto.