Ako ďalej s korupciou?

 
Oxfordský profesor ekonómie Paul Collier v najnovšej eseji o budúcnosti korupcie upozorňuje, že na účinný boj proti korupcii nestačí mať dobré zákony a zodpovedajúce inštitúcie.

V časoch predchádzajúcej generácie téma korupcie nebola v strede pozornosti. Odvtedy sa situácia zmenila, popri terorizme sa téma korupcie najčastejšie objavuje na titulných stránkach, konštatuje Collier.

Korupcia a boj proti nej patria medzi najdôležitejšie politické témy na celom svete. Mnohé krajiny majú protikorupčné jednotky a prijali nové zákony a opatrenia na eliminovanie korupcie. Celosvetovo vidieť snahu bojovať proti korupcii rôznymi inštitucionálnymi riešeniami. Roku 2016 vtedajší britský premiér David Cameron dokonca inicioval prvý celosvetový samit proti korupcii.

Budovanie zodpovedajúcich inštitúcií a prijímanie nových právnych predpisov je dôležité, Collier však upozorňuje, že samo osebe to nepostačuje. Pretože praktická účinnosť aj tých najlepších zákonov závisí od ľudí.

Ako príklad môže poslúžiť Taliansko, kde je na severe miera korupcie podobne ako v Škandinávii nepatrná, no na juhu je korupcia štandardnou praxou a jej vysoká miera je porovnateľná s regiónmi juhovýchodnej Európy.

Iným príkladom je Dánsko, kde vo všeobecnosti vládne silný protikorupčný étos, takže politickí lídri túto tému ani nepotrebujú veľmi zdôrazňovať.

Mnohé prieskumy ukazujú, že ľudia považujú korupciu za zlú vec, no sami sa k nej v praxi uchyľujú. Platí to najmä v spoločnosti, kde sa korupcia stala akousi všeobecnou „prevádzkovou praxou“. Ono „všetci to tak robia“ je pascou, ktorú jednotlivcom nastražil takto fungujúci systém. Systém, v ktorom je morálka vytesnená na okraj. Môžeme však len tak ľahko vytlačiť morálku zo scény?, pýta sa Collier.

Za rozporom medzi odpoveďami a praxou však môže byť aj podvedomá potreba dávať na položené otázky správne odpovede. Collier sa preto nazdáva, že oveľa lepším ukazovateľom je, komu dávajú ľudia svoj hlas.

Viaceré výskumy potvrdzujú, že mimoriadne dôležité pre boj proti korupcii je, aby bol politický líder, ktorý jasne a jednoznačne vezme túto agendu za svoju – nie však rétoricky, marketingovými sloganmi, ale spôsobom politiky.

V Singapure sa premiérovi s cambridgeským vzdelaním Lee Kuan Yewovi podarilo zlomiť organizovanú korupciu potom, ako zatkli nielen jeho skorumpovaných nepriateľov, ale aj skorumpovaných priateľov. Bol to signál pre všetkých verejných činiteľov a štátnych úradníkov. Lee Kuan Yew je dnes považovaný za strojcu singapurskej prosperity.

Príbeh prosperujúceho Singapuru, podobne ako dánsky príbeh potvrdzuje, že čestne vykonávaná verejná služba je nevyhnutná pre všeobecnú prosperitu, pripomína v tomto kontexte Collier.

Boj proti korupcii nemôže byť účinný ani vierohodný, ak sa netrestá korupčné správanie na najvyšších miestach alebo v prostredí s nimi prepojenom.

Nutným predpokladom účinného vysporiadania sa s korupciou je aj vrstva štátnych úradníkov, ktorí sa pri výkone svojej funkcie správajú čestne. Ak sú v byrokratickom aparáte a v celej sfére verejných služieb ľudia, pre ktorých je korupčné správanie neprijateľné a čestnosť a zodpovednosť sú súčasťou ich profesijnej etiky. Inak nemôže byť boj proti korupcii účinný, nech sú zákony a opatrenia akokoľvek dobré.

Čestnosť v politike, čestnosť pri vykonávaní štátnych úradov a verejných služieb a čestnosť sudcov považuje Collier za zásadné momenty účinného boja proti korupcii. Hoci konštatuje, že právny štát závisí od čestných sudcov, hneď dodáva, šance sa zvyšujú koordinovanou činnosťou na všetkých frontoch.

(Aktuálne.sk 12. 9. 2017)

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs