Ako je to s tou vierolomnosťou?

Keď vo februári 2006 KDH pod vedením Pavla Hrušovského vystúpilo z vlády kvôli neprijatiu zmluvy s Vatikánom o výhrade vo svedomí, vyvolalo tým predčasné voľby. Po vystúpení z vlády Hrušovský vyhlásil, že ak by bol v parlamente návrh na odvolanie premiéra, KDH ho podporí. Ba čo viac, Mikuláša Dzurindu v tejto súvislosti nazval vierolomným človekom. Dzurinda sa „premenil na politika, ktorý pozná len moc a iné hodnoty používa len vtedy, keď mu to vyhovuje,“ vyhlásil vtedy Hrušovský. A spolu s Ivanom Gašparovičom svorne vyjadrili potešenie nad rozhodnutím o predčasných voľbách.

Lenže s podobnými vyhláseniami na adresu najbližších politických partnerov treba byť opatrný. Smer šesť rokov devastoval prostredie justície a dnes KDH pomáha Smeru túto skutočnosť zamaskovať. Pri téme rodiny je situácia podobná. Takže ako je to s tou vierolomnosťou?

Po objatí Smeru a KDH teraz Hrušovský s Figeľom aspoň naoko musia tvrdiť, že ide o hodnoty a nie o politický kšeft. Aj keď musia vedieť, že im to nikto neverí. Pritom im môže byť jedno, aký výsledok Hrušovský v prezidentských voľbách dosiahne. Perspektíva tohto obchodu siaha omnoho ďalej – k parlamentným voľbám 2016.

Situácia mohla vyzerať celkom inak a KDH z nej mohlo vyťažiť. Stačilo povedať, že KDH ani témou justície ani témou rodiny nebude robiť Ficovi kampaň, nebude mu pomáhať prekrývať jeho devastačnú politiku a nebude pomáhať odpútavať pozornosť médií i verejnosti od antisociálnej politiky vlády. Odmietnutím utilitarizmu a postojom, že účel nemôže svätiť prostriedky, mohlo pripomenúť aj tému hodnôt v politike. Nehovoriac o tom, že denne má možnosť oponovať a demaskovať politiku vlády Roberta Fica.

Podstatu dohody odkryl priamo podpredseda Smeru Maďarič, keď sa vyjadril, že potom sa nesmie stať, „že o dva roky sa KDH opäť spojí s nejakými liberálmi, alebo že KDH v druhom kole prezidentských volieb podporí kandidáta, ktorý sa stavia za registrované partnerstvo“. Aby to bolo ešte jasnejšie, dodal, že KDH nemôže lákať Smer vo veciach, ktoré sú preň životne dôležité a potom ísť za mocou s niekým iným. Stojí za povšimnutie, že KDH sa od týchto slov nijako nedištancovalo.

Ján Figeľ už pred voľbami v roku 2010 dlhý čas nebol schopný otvorene odmietnuť povolebnú koalíciu s Ficom. Vajatanie a postoj, že na prvom mieste je stredopravá vláda a ak nebude iná možnosť, bude treba uvažovať aj o vláde so Smerom, je v kontexte spôsobov predsedu Smeru morálny i politický alibizmus. S približujúcimi sa parlamentnými voľbami Ján Figeľ takýto postoj zrejme zopakuje.

Ako je to teda s tou vierolomnosťou a s tým, že tu ktosi pozná len moc a iné hodnoty používa len vtedy, keď mu to vyhovuje?

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs