Bártfay s Gottwaldom a Andersenom

Pred časom v Bratislave pribudol ďalší skvostný gýč, socha Hansa Christiana Andersena na Hviezdoslavovom námestí, ktorá bola inštalovaná pri príležitosti 165. výročia návštevy tohto vynikajúceho rozprávkara v Bratislave. Autorom je Tibor Bártfay, ktorý kedysi vyrábal sochy na objednávku komunistického režimu. Je autorom vysokej sochy Lenina, ktorá stála v Nitre, i súsošia vojakov na Slavíne. Koncom osemdesiatych rokov pripravoval sochu Lenina pre mesto Rimavská Sobota. Po páde socializmu však mesto stratilo záujem, realizácia bola pozastavená, zostal len model hlavy a soška zo sadry. Vec sa dostala pred súd a mesto muselo Bártafyovi zaplatiť 312 tisíc korún. Socializmu oddaný Bártfay sa aj po páde režimu neštítil sporiť v tom čase o veľké peniaze za sochu Lenina. Vrcholom jeho prorežimnej tvorby však bola sedemmetrová socha Gottwalda, ktorá kedysi stála ako dominanta na dnešnom Námestí slobody a pri ktorej pionieri skladali sľub vernosti socialistickej vlasti. V tomto celom kontexte na margo Bártfayovej sochy Andersena pripomeňme, že jedným zo sponzorov je aj mesto Bratislava (mimochodom nevkus, ktorý čoraz väčšmi prevláda pri úpravách a inštaláciách v bratislavskom Starom meste, je už zarážajúci). Nuž a keď Ľubomír Podušel v Bártfayovej monografii z roku 2000 nazýva Bártfaya „mužom vkusu“, potom to znamená, že pre niektorých sa vkus celkom nezakrývane stal predajným artiklom na starom i novom trhu, podľa toho, čo si ten-ktorý trh žiada.

S poľským filozofom Józefom Tischnerom môžeme povedať, že komunistický jarmočný šiator sa síce zrútil, no jeho klienti sa nezmenili, len stoja pred iným kioskom. Homo sovieticus žije ako staronová klientela pred novým stánkom.

Je potešiteľné, že mladí výtvarníci spustili kampaň, v ktorej vyjadrujú nesúhlas so spôsobom tvorby verejného priestoru, kde neraz dominuje nevkus a hlavné slovo investorov. Je dobrým znamením, že upozorňujú aj na to, že priestor dostávajú sochári úzko spätí so socializmom, a pripomínajú, že so „sochou ako médiom pre verejný priestor sa v rovine kvality nepočíta“.

(SME, 12. 8. 2006)