Betlehemský príbeh je pripomienkou ľudskosti uprostred sveta, ktorý sa zmenil

 
Príbeh narodenia Ježiša z Nazareta má inšpiračný potenciál aj pre náš dnešný zmenený svet.

Ten potenciál sa však ukazuje nie cez romantizujúce a neraz gýčové obrazy jasličiek či sv. rodiny, ktoré nemajú s realitu nič spoločné. Odkrýva sa cez hlbšie odkazy, cez univerzálne hodnoty, obrazy a symboly siahajúce ponad dve tisícročia až k nášmu svetu zmietanému nečakanými ranami.

Od živej inscenácie po ľudové betlehemy

Písal sa rok 1223, keď František z Assisi absolvoval viacero stretnutí s vysokopostavenými mužmi z cirkevného i sekulárneho prostredia. Nie vždy úspešne. Po mnohých sklamaniach sa koncom roka utiahol do dedinky Greccio zhruba sto kilometrov severne od Ríma. Šľachtic Giovanni di Velita daroval zalesnený vrch, kde si svätec v jaskyni na skalnej stene vytvoril pustovňu.

Tu v Sabinských horách mu jeho priatelia postavili jasličky, priniesli seno a priviedli vola a osliatko. Uprostred noci ľudia s fakľami v rukách vystupovali na vrch, aby sa zúčastnili nezvyčajného slávenia Vianoc s takto nainscenovaným živým obrazom. Na tejto zvláštnej polnočnej omši s prvým náznakom neskorších živých betlehemov svätec kázal. Tento nezvyčajný spôsob slávenia Vianoc mu umožnil aspoň čiastočne zabudnúť na bolesti a sklamania uplynulého roka.

O pár desaťročí neskôr roku 1289 vytvoril významný taliansky umelec Arnolfo di Cambio prvý betlehem pre rímsku baziliku Santa Maria Maggiore, kde sa uchovávajú dodnes: osem mramorových sôch zobrazujúcich Madonu s dieťaťom, Jozefa, troch kráľov a vola s oslom. Di Cambio vytvoril napríklad aj veľkú bronzovú sochu sv. Petra v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne a nakreslil plány pre stavbu známeho Palazzo Vecchio vo Florencii.

Od 16. storočia už boli betlehemy či jasličky rozšírené v mnohých európskych mestách. Neskôr za Márie Terézie bola v monarchii táto tradícia zakázaná. Ľudia si preto začali tajne doma vyrábať betlehemy. Tak vznikla tradícia domácich betlehemov.

Ľudová tradícia betlehemov však prispela k tomu, že z príbehu Ježišovho narodenia ľudová zbožnosť vytvorila idylický obraz, ktorý má s realitou spred dvoch tisícročí pramálo spoločné.

Prenesením tohto religiózneho symbolu opäť aj do verejného priestoru v čase Vianoc, keď sa betlehemy stávajú súčasťou koloritu vianočných trhov, sa tento symbol stáva aj kultúrnym ornamentom sekulárneho sveta.

Inšpirujúci príbeh i symbol

Príbeh nazaretskej rodiny, ktorá je zo dňa na deň nútená emigrovať a po celý čas úteku nemá istotu záchrany života. Príbeh rodiny, ktorá sa s úľavou usadí v cudzom svete a netuší, aká ju čaká budúcnosť. Zároveň príbeh mnohých a mnohých nevinných, ktorí sa stali obeťou tyranského rozhodnutia, sa stáva obrazom všetkých perzekúcií, politických procesov i všetkých táborov smrti, príbehom, v ktorom sú zastúpené všetky obete dejín.

Preto nemožno hovoriť o kresťanstve a ani o Vianociach chrbtom k obetiam dejín. Nemožno hovoriť o pokoji a spravodlivosti chrbtom k neprávostiam. Tým minulým i súčasným, blízkym i vzdialeným. A dnes ani o slobode a demokracii bez vnímania jej ohrození.

Ten príbeh sa stal symbol spolucítenia a solidarity siahajúcej ponad storočia i ponad národy a etniká. Siahajúcej aj do nášho pandemického sveta, v ktorom sme už unavení, znechutení a frustrovaní a niekedy aj nahnevaní. Je pripomienkou, že napriek všetkému, čo dnes zažívame a čoho koniec stále nevidíme, si môžeme, ba musíme zachovať ľudskosť, slušnosť, zodpovednosť, úctu a láskavosť.

Teológ Paul Tillich svojho času konštatoval, že žijeme v hlbokom odcudzení: od druhých i od seba samých. Žijeme v atmosfére cynizmu a nezmyselnosti, sme si vzdialení medzi generáciami, národmi a dokonca zažívame odcudzenosť aj medzi človekom a prírodou. Sme odcudzení, vzdialení „od tajomstva, hĺbky a veľkosti našej existencie“. Dnes by toto všetko videl asi ešte vo väčšej miere.

Ten dávny betlehemský príbeh v skutočnosti vnímame optikou jeho pokračovania. Len príbeh celého života Ježiša z Nazareta dáva onomu betlehemskému príbehu hlbší a nadčasový zmysel. Tak je onen betlehemský príbeh – aj tu a teraz – pripomienkou ľudskosti uprostred sveta, ktorý sa nám priamo pred očami zmenil.