Bezcharakterná politika alebo Čo je to vlastne charakter

 
Hlasovanie o zmene ústavy ukázalo, že vládna koalícia nedokáže predložiť taký návrh systémovej zmeny, ktorý by získal podporu demokratickej časti opozície.

Zároveň opäť ukázalo ochotu Bugárovcov spolupracovať s Ficovým Smerom na čomkoľvek vrátane oklieštenia kompetencií prezidenta kvôli osobe Andreja Kisku. Ba viac, ukázalo ochotu spolupracovať pritom hoci aj s fašistami. Strata kedysi tak proklamovaného „charakteru, ktorý rozhoduje“ je dokonaná. Pravda je, že znovu je tu situácia, keď charakter rozhoduje – nie však spôsobom, ako si to predstavovali či predstavujú v Moste-Híd.

Čo je to však charakter? Grécke slovo kharaktér nebolo pôvodne etickým pojmom, ale označovalo rydlo, nástroj na vyrývanie znakov a písmen. Rytci a pisári používaním nástroja kharaktér vytvárali rytiny, pečate či písomné diela.

V dávnych dobách neboli takéto nástroje lacné a rytci vedeli, že sa o svoj pracovný nástroj, o kharaktér musia starať, chrániť ho pred zničením a nie je jedno, ako s ním narábajú. Vedeli tiež, že každá väčšia chyba či nesprávne narábanie s „charakterom“ môže mať svoje následky. Pri vážnych zlyhaniach rytec stratil dôveru a nik mu už nezveril prácu.

Postupom času sa slovo charakter rozšírilo aj na označenie súboru vlastností človeka, teda niečoho, čím jednotlivec (správaním a postojmi) akoby zanechával stopy vo svojom okolí, či v obci. Dávny grécky človek vedel, aká je v tom analógia, a teda, čo znamená mať charakter. Vedel tiež, čo to znamená vo vzťahu k verejnej sfére: že politika má aj etické nároky a požiadavku charakteru.

Pre gréckeho občana bolo neprípustné, aby niekto jeden deň hovoril, že charakter rozhoduje a občanom vyriekol politické prísľuby a hneď potom by konal opačne. Občan gréckej polis vedel, že takéto správanie nie je charakterné, ale naopak, je prospechárskym oklamaním občanov. Vedel, že spojenectvo s tými, čo odsávajú verejné zdroje v prospech spriaznených osôb, likvidujú pravidlá demokracie, vytvárajú šedú zónu politiky a biznisu, a napokon aj zotrvávanie v takomto spolku nie je charakterné. Pošľapávanie pravidiel a arogantné správanie bolo pre gréckeho občana dôkazom, že slovo takýchto politikov stratilo váhu a že im už viac nehodno dôverovať.

Už Aristoteles upozorňoval, že etika „je súčasťou, ba dokonca východiskom politickej náuky“, respektíve politiky. Dobrá politika je tá, ktorá je založená na etickom základe. Najhorší politik je podľa Aristotela ten, kto je zákerný, dobrý politik je ten, kto je čnostný, charakterný. Aj preto Aristotelov súčasník, aténsky rečník a štátnik Demostenes upozorňoval, že prv než niekomu dáme dôveru, máme si všimnúť jeho spôsoby a charakter.

Rodiaca sa grécka demokracia mala aj svoje slabé miesta a riziká. Aj preto sa čoraz viac zdôrazňovala etika, čnosť či charakternosť, vlastnosti potrebné pre vykonávanie verejných funkcií. Dôraz na etiku a charakternosť, pripomínanie cieľa a úlohy politiky a formovanie pravidiel postupne utvárali demokraciu a položili základy pre moderný demokratický systém a otvorenú spoločnosť.

Pred sto rokmi Gándhí varoval, že politika bez princípov či podnikanie bez morálky nás zničí. Ak Einstein hovoril, že to kľúčové, čo robí veľkého vedca, nie je intelekt, ale charakter, potom to platí aj o sfére politiky. Vrátane slovenskej.

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs