Cirkev v NDR a tajná služba Stasi

Východonemeckú cirkev sprevádza tieň spolupráce s tajnou službou Stasi.

V roku 1993 prelát Gerhard Lange, ktorý bol v rokoch 1974 – 1989 zmocnencom ordinariátov v NDR, vyhlásil, že komunistická strana svoju moc vo vzťahu k cirkvi uplatňovala prostredníctvom Štátneho sekretariátu pre cirkevné záležitosti, ale že v skutočnosti to bola nemecká Štátna bezpečnosť, ktorá vykonávala dohľad nad činnosťou cirkvi. Lange však prekvapivo vyhlásil aj to, že cirkev sa vždy radšej obracala so svojimi žiadosťami na Ministerstvo štátnej bezpečnosti, ktoré jednalo inteligentnejšie ako štátny sekretariát. Bolo to otvorené priznanie, že cirkev vo východnom Nemecku mala kontakty s tajnou službou Stasi.

Túto skutočnosť potvrdil aj kardinál Sterzinsky, keď sa vyjadril, že „vzhľadom na to, že Ministerstvo štátnej bezpečnosti (MfS) bolo ostatným ministerstvám nadriadené, vyjednávaniami so Stasi boli dosiahnuté vplyvy aj na ostatné ministerstvá“. Avšak kardinál priznal aj inú skutočnosť, a to, že traja východonemeckí preláti, Otto Gross, Josef Michelfeit a Paul Disemond, boli hovorcami východonemeckej katolíckej cirkvi pre MfS. Podľa vyjadrenia kardinála Sterzinského „tento kontakt bol pre veci katolíckej cirkvi a spoločnosti služobný“.

Biskup Schaffran

Historička a politologička Ute Haeseová z Univerzity Christiana-Albrechta v Kiele sa pustila do namáhavej práce, keď najprv študovala a vyhodnocovala spisy a protokoly, svedčiace o uvedených kontaktoch a potom sa začala zaoberať cirkevnou politikou katolíckej cirkvi v bývalej NDR. Ocitla sa uprostred kritiky predovšetkým zo strany tých, pre ktorých bolo širšie poodhalenie skutočností nepríjemným pripomenutím minulosti.

V drážďansko-meissenskom biskupstve bol od roku 1970 biskupom Gerhard Schaffran. Ten mal čulé styky s tajnou službou aj s členmi komunistickej strany, napríklad s  prvým tajomníkom drážďanského oblastného vedenia strany a neskorším ministerským predsedom Hansom Modrowom.

V nemeckých archívoch sa nachádza zmienka, že biskup Schaffran „stratil vodičský preukaz“, no zaujímavé je, že nový si dal vyhotoviť prostredníctvom Ministerstva štátnej bezpečnosti, čo v skutočnosti znamenalo prostredníctvom tajnej služby Stasi. Nový vodičský preukaz mu dokonca osobne doručili v decembri 1985. Ešte pred tým jeho hovorca pre MfS Othmar Faber požiadal tajnú službu o stretnutie, na ktorom sa mal riešiť problém s biskupovým vodičským preukazom. Ľudia z tajnej služby sa biskupovi Schaffranovi poďakovali za dôveru a biskup sa poďakoval za vyhotovenie nového preukazu. V archívoch sa o tomto stretnutí uvádza, že „biskup Schaffran sa s uznaním vyslovil o vybavení rýchlou cestou“.

Cirkevné kruhy však tento problém vysvetľujú ináč. Prelát Faber údajne na žiadosť sekretárky biskupa Schaffrana využil svoje postavenie hovorcu pre MfS a s tajnou službou konal vo veci nového vodičského preukazu pre biskupa bez jeho vedomia. Podľa cirkevných kruhov si biskup svoj preukaz iba jednoducho niekam založil, ale čoskoro ho opäť našiel. Táto verzia je však spochybniteľná, pretože na vystavenie nového medzinárodného vodičského preukazu boli potrebné dve fotografie a navyše bolo nutné vyplniť aj zdravotný dotazník. Archívy tajnej služby tiež poznamenávajú, že rozhovor s biskupom sa uskutočnil na jeho žiadosť prostredníctvom agenta.

Nebol to však jediný kontakt biskupa s tajnou službou. Keď sa hľadal dom pre biskupa, ktorý sa už pripravoval na dôchodok, opäť došlo k stretnutiu s tajnou službou. Drážďanskému biskupovi sa páčil dom na ulici Elsy Brandtströmovej č. 15. Je zaujímavé, že jeho majitelia mali práve v tom čase podanú žiadosť na vycestovanie a byt ponúkli vedúcemu Mestského bytového úradu H. Korbellovi, mimochodom agentovi s krycím menom Peter Klaus.

V máji 1987 sa uskutočnilo stretnutie biskupovho hovorcu so Stasi, kde sa prejednával záujem cirkvi odkúpiť dom, ako aj otázka organizácie zjazdu východonemeckých katolíkov. Archívy dokazujú, že zjazd katolíkov sa konal nielen pod dohľadom tajnej služby, ale aj s jej koordináciou. Nemenej zaujímavé je, že na tomto stretnutí sa prejednávalo aj to, aký dar by mohlo dať Ministerstvo štátnej bezpečnosti, biskupovi Schaffranovi k narodeninám. Biskupský hovorca Faber poznamenal, že „by bolo vhodné dať mu kyticu kvetov a nejaký vecný dar“. Keď mu zástupcovia štátnej bezpečnosti 8. júla 1987 gratulovali k narodeninám, biskup sa vyjadril, že kontakty cirkvi s tajnou službou po jeho odchode do dôchodku nesmú byť prerušené a prisľúbil, že sa o tom porozpráva so svojim nástupcom. Tajnej službe sa zároveň poďakoval za pomoc pri kúpe spomínaného domu. Zástupca Stasi na druhý deň do zápisu z tohto stretnutia okrem iného poznamenal: „Schaffran je síce zainteresovaný v spolupráci katolíckej cirkvi s MfS, ale treba si všimnúť, že často pritom sleduje svoj osobný záujem.“

Gerhard Schaffran zomrel v roku 1996.

Vatikánsky informátor Stasi

Deň po smrti Jána Pavla II. pracovníci berlínskeho úradu, v ktorom sú uložené dokumenty východonemeckej tajnej služby, objavili v archívoch informáciu o vatikánskom agentovi Stasi. Z dokumentov vyplýva, že v osemdesiatych rokoch Alfons W., nemecký spolupracovník agentúry KNA a agent Stasi s krycím menom Antonius, informoval východný Berlín o protikomunistických aktivitách Jána Pavla II. Tento informátor sa venoval vzťahom medzi pápežom a poľskou Solidaritou. Komunistickým špiónom odovzdal približne sto hlásení.

Niekdajší šéf východonemeckej rozviedky Markus Wolf vyhlásil, že organizovanie sledovania pápežových aktivít mali na starosti hlavne Varšava a Budapešť. Wolf sa vyjadril, že východonemecká tajná služba potom odovzdávala KGB také informácie, ktoré ona sama považovala za dôležité. V jednom rozhovore však jednoznačne poprel, že by bulharská alebo nemecká tajná služba „akýmkoľvek spôsobom“ mala účasť na atentáte na Jána Pavla II.

(Domino fórum 22/2005, s. 16)

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs