Cynické gestá skeptického ekológa Bjørna Lomborga

 

Roku 2001 vyvolala rozruch kniha politológa a profesora štatistiky na Kodanskej univerzite Bjørna Lomborga Skeptický ekológ. Lomborg v nej popieral, že by zhoršovanie stavu životného prostredia bolo vážne a rizikové. Od bývalého člena Greenpeace to boli šokujúce tvrdenia, ktoré vyvolali vlnu kritiky a búrlivé reakcie expertov i ekologických aktivistov.

Lomborg analyzoval množstvo štatistických údajov, ktoré ukazujú, že vo všeobecnosti sa kvalita života stále zvyšuje, chudoba vykazuje znižujúci trend a ochrana životného prostredia sa zlepšuje. Potiaľ by to bolo v poriadku. Problémovou však bola manipulatívna interpretácia týchto štatistík a nekorektné závery smerujúce k odmietaniu toho, že by situácia v súvislosti s globálnym otepľovaním a klimatickými zmenami bola naozaj vážna.

Neskôr napísal Lomborg ďalšiu knihu: Schlaďte hlavy. Lomborg priznáva, že čoraz teplejšie letá zaťažujú organizmus, no zároveň tvrdí, že zimné obdobie je omnoho nebezpečnejšie, pretože podľa štatistík v Európe na dôsledky zimy každoročne zomiera sedemkrát viac ľudí než na dôsledky horúčav. Tvrdí tiež, že na zväčšujúce sa horúčavy dokážeme čoraz lepšie reagovať, napríklad aj vďaka klimatizácii. Lomborg síce neodmieta hľadanie nových energetických zdrojov, no riešenie zakotvené v Kjótskom protokole, podľa ktorého sa stanovujú limity emisií, kritizuje. Toto opatrenie podľa neho brzdí vývoj a je drahé.

Lomborg upozorňuje, že vzhľadom na obmedzené zdroje a možnosti, nevieme všetky problémy vyriešiť okamžite. Preto je potrebné stanoviť priority a vziať do úvahy náklady na opatrenia a ich účinnosť. Stratégia by podľa neho mala byť takáto: pri stanovení priorít najprv jasne určiť kritériá výberu a uprednostnenia, potom vyčísliť náklady na záchranu jednej jednotky a napokon začať riešiť tie problémy, ktoré vieme riešiť najefektívnejšie, t. j. pri ktorých s najmenšími nákladmi dosiahneme najväčšie zlepšenie stavu.

Takáto úvaha je bezpochyby podnetná. Avšak jej jednostrannosť a najmä postoje a tvrdenia súvisiace s problémom klimatických zmien, globálneho otepľovania a stavom životného prostredia už zaváňajú objednávkou či nejakými pochybnými motiváciami. O to viac, že Lomborgov think-tank Copenhagen Consensus Centre produkuje štúdie a články obhajujúce produkciu fosílnych palív a namierené proti znižovaniu emisií a zavádzaniu technológií na báze obnoviteľných zdrojov. Popritom Lomborg s obľubou cynicky kritizuje a vyvracia neexistujúce tvrdenia. Tak, ako napríklad aj v decembrovom článku Prázdne gestá v boji proti klimatickým zmenám publikovanom na webe Project Syndicate (článok uverejnil aj Denník N).

Mnohí renomovaní odborníci, ale aj publicisti už od vydania prvej Lomborgovej knihy upozorňujú na poburujúcu manipuláciu s faktami, namietajú proti jeho metóde i záverom a vyvracajú jeho tvrdenia.

U nás napríklad Eugen Gindl v máji 2003 v článku Bludy skeptického ekológa naznačil, že príčinou Lomborgovho úspechu je marketingovo príťažlivá myšlienka: žongluje so štatistickými údajmi tak, aby to „vo svete vydráždenom negatívnymi informáciami… prezentovanými čoraz častejšie v bulvárnom balení“ napokon vyznelo pozitívne. „Lomborgovým optimizmom sa bezpochyby radi nakazia všetci, ktorých stratégia udržateľného rozvoja rozčuľuje, pretože v diskusiách s jej prívržencami väčšinou ťahajú za kratší koniec,“ poznamenal Gindl. Podobne ako mnohí iní aj on sa nazdával, že Lomborgov selektívny optimizmus prišiel na objednávku. Je to „nemravný optimizmus, ktorého cieľom je oslabiť občiansku ostražitosť, dodať falošné argumenty manipulátorom verejnej mienky v médiách“.

S pokračovaním Lomborgových aktivít i činnosti jeho „centra“ uvedené pochybnosti a podozrenia narastali. Až napokon v júni 2014 uverejnil prvé šokujúce zistenia britský novinár žijúci v Austrálii Graham Readfearn, ktorý sa venuje ekologickým témam. Článok publikoval na rešpektovanom portáli DeSmogBlog, ktorý sa zameriava na odhaľovanie dezinformácií a manipulatívnych tvrdení súvisiacich s témou klimatických zmien (roku 2011 magazín Time zaradil tento server medzi 25 najlepších blogov na svete).

Readforn zistil, že Lomborgovu organizáciu sponzorujú najmä inštitúcie a organizácie podporujúce ťažbu fosílnych palív, za ktorými stoja fosílni baróni bratia Kochovci i ďalší „fosílni“ miliardári. Kochovci sú veľkými akcionármi spoločností, ktoré ťažia, spracúvajú alebo prepravujú fosílne palivá. Tieto ich spoločnosti produkujú väčšie množstvo emisií CO2 než napríklad spoločnosť Shell. Kochovci spolu s ďalšími fosílnymi miliardármi preto nalievajú milióny dolárov do organizácií, ktoré robia masívne kampane popierajúce klimatické zmeny alebo relativizujú ich dosah, propagujú ťažbu uhlia, bojujú proti znižovaniu emisií a proti výzvam a varovaniam klimatológov. Súčasťou tejto siete sú napríklad Randolphova nadácia, Philantrophy Table a ďalšie.

Readforn a server DeSmogBlog pátrali ďalej a vo februári 2015 prišli s ďalšími zisteniami. Medzi kľúčovými sponzormi objavili miliardára Paula Singera. Ten je členom predstavenstva a zároveň hlavným sponzorom Manhattan Institute, ktorý propaguje fosílne palivá a robí masívne kampane napríklad proti veterným elektrárňam.

Jednoducho Lomborg patrí medzi tých, čo sú štedro dotovaní biznisom, ktorého sa diskusie o klimatických zmenách, znížení emisií a podobne nepríjemne dotýkajú. A popri tom upozornenie, ktoré kedysi v súvislosti s prvou Lomborgovou knihou napísal Eugen Gindl, platí aj dnes ­- totiž, že drvivú väčšinu Lomborgových tvrdení „už vyvrátili ľudia, ktorí o ekológii vedia oveľa viac ako zelený playboy z Kodane“.

 

Print Friendly
Marián Balázs