Detektor lži

V januári tohto roku médiá priniesli správu, že ešte minulý rok v apríli sa mal na bratislavskej policajnej stanici v Petržalke odohrať incident, keď policajt mal mladú ženu, ktorá vypovedala v úlohe obete napadnutia, počas dodatočného výsluchu sexuálne zneužiť. Vo februári potom médiá priniesli správu, že policajt skúškou na detektore lži neprešiel, čiže klamal, keď tvrdil, že k nijakému incidentu nedošlo. Napriek tomu, že v našom trestnom práve výsledok skúšky na detektore lži nie je relevantný dôkaz, polícia sa pri vyšetrovaní tohto incidentu pre takúto skúšku rozhodla. Hoci výsledok nie je možné predložiť na súde, je vždy dobré, ak sa pre ňu kompetentné orgány rozhodnú.

Termín detektor lži sa objavil opäť pred niekoľkými dňami, keď premiér Fico naň posielal Ivana Mikloša. Šlo len o úbohú rétorickú rekvizitu. Ale aj tak. Detektor lži je vážna vec. V prvom prípade šlo o súčasť vyšetrovania, v tom druhom o politickú rétoriku.

Otázka polygrafu, alebo tzv. detektora lži sa v médiách objavila aj minulý rok, a to v súvislosti s kauzou Cervanová. Vtedy štyria Nitrania obžalovaní a odsúdení v kauze Cervanová (zvyšní dvaja boli v tom čase vo väzení) absolvovali súkromnú skúšku na detektore lži pod vedením celosvetovo uznávaného amerického odborníka Patricka T. Coffeyho. Aj vzhľadom k tomu, že niekoľkí publicisti, ktorí sa tomuto prípadu venujú už niekoľko rokov, publikovali viaceré články s mnohými faktami o procesnoprávnych pochybeniach a o pozadí tohto procesu, mohla byť skúška na detektore lži zaujímavá nielen z hľadiska samotnej kauzy, ale aj z hľadiska povedomia verejnosti. Všetci štyria detektorom lži prešli. Skúška potvrdila, že neklamú, keď tvrdia, že s vraždou medičky nemajú nič spoločné. Polygraf sa pre nich stal detektorom pravdy. Teoreticky by sa mohlo stať, že niektorý z nich by mohol polygraf oklamať, hoci aj takáto pravdepodobnosť by bola mimoriadne nízka. Ale je vylúčené, aby sa to podarilo všetkým štyrom. Mimochodom v prípravnom konaní ešte za socializmu traja z nich ústne žiadali takúto skúšku (hoci zaprotokolovaná je iba žiadosť jedného z nich), no dostali odpoveď, že to by im aj tak nepomohlo. Po páde režimu by bola takáto skúška ako súčasť obnoveného procesu mnohonásobne užitočná a zaujímavá. Odsúdení Nitrania o ňu justíciu nežiadali, pretože po zrušení pôvodného rozsudku po páde režimu a pod váhou dôkazov, že s prípadom nemajú nič spoločné, verili, že v demokratickom systéme nemôžu byť nespravodlivo odsúdení. Mýlili sa. A my niektorí sme sa spolu s nimi mýlili tiež. Justičná mašinéria šiestim Nitranom zničila život.

Vyšetrovanie bratislavského prípadu policajného incidentu svedčí o tom, že kto chce a kto považuje skúšku na detektore lži za vhodnú pomoc pri odhaľovaní pravdy, detektor použije. Tak ako sa používa bezpečnostnými zložkami na celom svete. Ak kompetentné orgány v menej závažnom prípade detektor použijú a kompetentné orgány v inom, tom najzávažnejšom prípade nie, majú na to právo a treba to akceptovať. Ale ako sa asi cítia šiesti Nitrania, keď počujú, že pri vyšetrovaní incidentu sexuálneho zneužitia mohol byť použitý detektor lži? Alebo ako sa cítia, keď počujú premiérovu politickú rétoriku s ľahkovážnym vyslovením termínu detektora lži? Radšej si to ani nechcime predstaviť. Alebo lepšie: skúsme si to aspoň trochu predstaviť.

(Eurodomino 15/2008, s. 42-43)

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs