Diaľnice na spôsob Roberta Fica

 
V júli 2006 minister dopravy Ľubomír Vážny pripustil, že budovanie a financovanie diaľnic prostredníctvom PPP projektov nebude potrebné a povedal, že „diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie ako bežné investície od štátu“. V novembri toho istého roku však Robert Fico prehlásil, že PPP projekty sú výhodné.

1. Škandalózne predražené PPP projekty

Za prvej vlády Roberta Fica sa teda mala výstavba diaľnic realizovať prostredníctvom PPP projektov. Napriek tomu, že Robert Fico hovoril, že PPP projekty sú výhodné a neumožňujú navýšenie ceny, v realite boli podpísané dodatky, ktoré znamenali navýšenie. PPP projekty boli predražené natoľko, že keby sa realizovali všetky tri balíky, nasledujúcich 30 rokov by štát ročne splácal 700 miliónov eur. To je oveľa viac než bol priemer výdavkov štátneho rozpočtu na výstavbu, opravu a údržbu všetkých diaľnic a rýchlostných ciest v predchádzajúcich desiatich rokoch.

Najväčšie náklady pri PPP projektoch tvoria úroky bankám, úroky akcionárom a dividendy. Hoci si v roku 2009 štát vedel požičiavať so 4-5 percentným úrokom, prvá vláda Roberta Fica chcela financovať projekty za úrok takmer 9 percent.

Pri realizovaní 1. a 3. balíka podľa toho, ako boli nastavené za vlády Roberta Fica, z  celkových 17 miliárd eur, ktoré by štát zaplatil, až 10 miliárd mali tvoriť úroky a poplatky.

Takéto stavby na grécky spôsob by položili nejednu ekonomiku.

Napríklad úsek Levoča-Západ v dĺžke zhruba 9 kilometrov sa mal stavať pôvodne za 130 miliónov eur. Po zmene vlády v roku 2010 a zrušení predražených PPP projektov bol tento úsek vysúťažený za 60 miliónov.

Štátna expertíza v prípade tunela Višňové uvádzala náklady maximálne vo výške 900 miliónov eur. Napriek tomu vláda Roberta Fica podpísala v rámci PPP projektov zmluvu na vyše 1 miliardu eur. Po zrušení PPP projektov bola vysúťažená cena 410 miliónov eur.

2. Vysúťažené ceny boli formalitou. Dodatky k zmluvám znamenali obrovský nárast výslednej ceny

Viaceré diaľničné úseky sa vďaka dodatkom predražili niekoľkonásobne. Napríklad:

– zmluva na obchvat Čadce  – 157 dodatkov – výsledná cena narástla až na 265 percent pôvodne vysúťaženej ceny,
– zmluva na úsek D1 Ladce – Sverepec – 150 dodatkov – výsledná cena narástla o 229 percent,
– prvý úsek rýchlostnej cesty zo Žarnovice po Šášovské Podhradie v dĺžke 10 km – 7 dodatkov – predraženie o takmer o 9 percent,
– náklady na diaľničnú estakádu v dĺžke päť kilometrov ponad Považskú Bystricu, ktorú Robert Fico otváral pred voľbami 2010, narástli oproti pôvodným plánom o vyše 5 miliónov eur,
– výstavba R1 stála 800 miliónov eur. Je to najdrahšia cesta, aká kedy bola na Slovensku naraz postavená.

3. Výstavby ciest narýchlo ako súčasť predvolebného marketingu

Viaceré diaľničné úseky a úseky rýchlostných ciest boli urobené narýchlo pred parlamentnými voľbami 2010, aby ich otvorenie mohlo byť súčasťou predvolebného politického marketingu. Výsledkom bolo, že napríklad na úseku R4 pri Svidníku, ktorého slávnostné otvorenie bolo naplánované tesne pred voľbami 2010, sa cesta prepadla ešte pred dokončením. Úsek D1 Studenec musel byť hneď po voľbách uzavretý a nutne sa musel začať opravovať.

4. Menej odovzdaných i začatých stavieb

Podľa programu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010 sa malo za štyri roky odovzdať 250,9 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Odovzdaných však bolo len 122,8 kilometrov (z toho zhruba jedna tretina len v polovičnom profile), čo je menej ako polovica.

Okrem toho program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest predpokladal, že v uvedenom období sa začne budovať 361,5 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Reálne bolo do roku 2010 začatých len 118,1 kilometrov, čo nie je ani tretina.

V rokoch 2009 a 2010 bol počet začatých projektov dokonca dlhoročne najnižší.

5. Obchvat Viedne sa staval o polovicu lacnejšie než plánovaný veľký obchvat Bratislavy

V roku 2012 minister Počiatek pripustil, že na Slovensku je možné stavať jeden kilometer diaľnice za 6 až 10 miliónov eur, s tunelmi za 12 až 25 miliónov, ako to pre Slovenskú republiku odporúča Európska komisia. V tom istom roku však súťaž na D3 v úseku Svrčinovec – Skalité ponúkala najnižšiu sumu na kilometer 27 miliónov eur, a to dokonca iba na polovičný profil diaľnice. Podľa plánov z roku 2011 mal byť tento úsek postavený celkovo za 275 miliónov eur. Po nástupe druhej vlády Roberta Fica sa už kalkulovalo so sumou 363 miliónov eur.

Nový diaľničný obchvat Bratislavy je dnes odhadovaný na viac ako 4 miliardy eur. Jeden kilometer bude stáť 68 až 77 miliónov eur. Pre porovnanie: kilometer diaľničného obchvatu Viedne stál 39 miliónov eur. Pri „rakúskych“ cenách, čiže reálnych cenách, by sa teda dal postaviť nielen obrovský obchvat Bratislavy, ale aj jeho diaľničné pokračovanie zhruba až po Komárno.

(Global magazín, globalmagazin.sk, 15. 4. 2015)

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs