Už beztak finančne aj personálne poddimenzované slovenské zdravotníctvo čelí ďalšej kríze a hrozí kolaps.
Je tu problém, ktorý by mal byť vážne reflektovaný a riešený. Situácia je taká nepríjemná, že ju okrem občasných konštatovaní radšej diskrétne obchádzame a len konštatujeme, že inak to, žiaľ, nejde. Stačí to však vybaviť takto?
Zdravotníci na pokraji síl, zodpovedných zaočkovaných pacientov nemocnice predčasne posielajú domov, operácie a zákroky sa odkladajú, pacienti doma trpia bolesťami, obmedzeným pohybom a zvyšovaním negatívnych pocitov, prehlbovaním fyzického i psychického diskomfortu atď.
Morálna dilema
Je morálne posielať domov nedoliečených pacientov a vystavovať ich obavám, bezradnosti, psychickému diskomfortu a možným komplikáciám? Nie, nie je. Je morálne odkladať operácie či akékoľvek zákroky, ktoré by mali byť vykonané práve preto, lebo sú pre liečbu a zdravie pacientov nevyhnutné? Je morálne takto nechávať ľudí s narastajúcimi obavami, nemožnosťou žiť zdravý a plnohodnotný život a so zvyšujúcou sa stresovou záťažou? Nie, nie je.
Zdravotníci povedia: nemáme inú možnosť, nemocnice sa napĺňajú nezaočkovanými covidovými pacientmi v ohrození života. Nie sú lôžka, nie je dostatok personálu. Je to však vina zodpovedných pacientov, ktorí sa dali zaočkovať a teraz majú ďalej trpieť doma, čakať a nevedieť, ako to s nimi bude ďalej? Je toto normálne? A je to morálne?
Človek nie je vec, príťaž, ktorú možno odložiť bokom. Slušní a zodpovední ľudia, zaočkovaní seniori, ktorí niekedy z posledných síl robia všetko, čo a ako vládzu, si takéto zaobchádzanie, nezaslúžia. Nehovoriac o tom, čo všetko majú za sebou, aké dlhé týždne čakali vôbec na termín vyšetrení, diagnostikovania atď.
Zdravotníci opäť povedia: sme povinní liečiť pacientov s vážnymi komplikáciami bez ohľadu na ich predošlé postoje, je to naša profesijná zodpovednosť, je to naše poslanie. Iste. No stále je tu dilema, stále tu zostáva ono vážne „ale…“.
Situáciu treba naliehavo riešiť
Netrúfam si na tomto limitovanom priestore rozlúsknuť túto vážnu dilemu a morálny problém. Lebo ono to také jednoduché naozaj nie je.
Sú však možné kroky, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť aspoň k zníženiu miery vážnosti situácie a daného problému. Len treba naozaj chcieť.
Reforma, ak pri tejto rozbitej koalícii nejaká vôbec bude, prinesie efekt až omnoho neskôr. Čo však dovtedy? Minimálne tri zmeny by tu mohli byť, no politici na to nemajú odvahu, lebo sa boja straty preferencií.
Po prvé tí, čo odmietajú očkovanie nech si hradia liečbu z vlastného vrecka. Už teraz je predsa v rámci platnej legislatívy možnosť spoluúčasti na liečbe. Aspoň takýto prístup by si zaslúžili vidieť všetci tí, ktorí doplácajú na uprednostnenie liečby antivaxerov.
Po druhé zmena režimu na pracoviskách. Do zamestnania nech je nutné očkovanie, test, alebo doklad o prekonaní covidu. Po tretie povinné očkovanie vybraných profesií.
Že to nejde? Lebo vy, politici, sa na tom nezhodnete? Prestaňte všetko vnímať optikou politického marketingu a preferencií, lebo to je to najobludnejšie, čo dnes robíte.