Guttenberg by bol zhrozený

 

Už Sokrates si v spise Phaidros povzdychol nad vyprázdňovaním slov, ktoré badal už vo svojej dobe.

Tento veľký grécky filozof mal pocit, že keď literatúra a filozofia budú dostupné pre každého, nielen pre tých, čo si ich vedia vážiť, ich hlbší zmysel a obsah sa bude vytrácať.

Nietzscheho varovanie

V 19. storočí mal Nietzsche podobnú predtuchu. Totiž, že o sto rokov bude ľudský duch naštrbený, pretože každý bude vedieť čítať, no nie každý bude siahať po niečom hlbšom, zmysluplnejšom a hodnotnejšom. Tušil, že mnohí budú siahať po plytkej a povrchnej ponuke (dnes by asi hovoril o braku a bulvári, prípadne o lacných telenovelách a kadejakých Farmách a Partičkách) a tak sa slovo a jazyk začnú vyprázdňovať, naštrbí sa ich hodnota a hĺbka a zníži sa aj úroveň samotného myslenia.

Nietzsche varoval pred silným degradovaním ľudského ducha. Sto rokov už uplynulo a musíme konštatovať, že Nietzsche, ktorého sme dlho zatracovali, no bez ktorého sa už dnes nezaobídeme, mal pravdu.

Rýchlosť a kalkul

Dnešný pragmatický človek chce na každú otázku rýchlu a jednoduchú odpoveď. Od odpovede očakáva okamžitý osoh. Čo neprináša úžitok hneď, akoby ani nemalo hodnotu. Už nerozmýšľame, ale kalkulujeme. Vedomosti, ktoré nie sú zužitkovateľné okamžite, nie sú ani cenené. K tomu ešte vyrastá Google generácia s typickým Google efektom.

Mnohí žijú viac-menej už len vo virtuálnom svete, z ktorého sa nechajú vytrhnúť len hlúpymi reality šou alebo stupídnou zábavou na úrovni socialistických maturitných večierkov.

Kam to všetko povedie?

Pred niekoľkými rokmi vznikla v Anglicku kampaň s názvom The Big Read. Podstatou bolo, že verejnosti stále niekto pripomínal, aby si ľudia občas vypli televízor a vzali do ruky knihu. Výsledkom bolo, že mnohí Angličania zistili, že ešte vedia čítať a že čítanie je dobrá vec.

V Maďarsku pred rokmi rozbehli projekt, ktorého výsledkom bol zoznam najčítanejších kníh. Bola to vlastne veľká anketa. Autori projektu s prekvapením zistili, že mnohí, keď mali uviesť nejakú knihu či literárne dielo, v myšlienkach sa vracali späť do detských či mládežníckych rokov a spomenuli knihu, na ktorú si z tých čias pamätali. Možno predpokladať, že podobná skúsenosť by bola aj inde. To znamená, že priemerný dospelý človek intenzívnejšie alebo možno aj naposledy čítal v detstve alebo mladosti.

U nás v podstate nejestvuje kultúrna politika, podpora literatúry je mizerná a utápa sa v byrokracii. Nejestvuje žiadny významnejší projekt, ktorý by programovo napomohol túto situáciu zlepšiť.

Kam celá táto degradácia ľudského ducha povedie? Kam povedie naša masová kultúra a masový vkus? Plytkosť a povrchnosť? Google efekt a pragmatický kalkul?

Keby pán Guttenberg dnes žil a začal by kalkulovať, bol by spokojný. Keby nad tým všetkým začal vážne premýšľať, bol by zhrozený.