Ignorovanie kultúry môže mať vážny deštruktívny dosah. Ako za Mečiara

 
Ak treba ministerstvo kultúry za niečo pochváliť, tak za predĺženie termínu na predloženie žiadostí o štipendiá z Fondu na podporu umenia, aby umelecká obec mohla využiť všetky dostupné finančné prostriedky. Zároveň však treba povedať, že to nie je riešenie kritickej situácie v kultúre, nie je to kompenzačná pomoc umelcom za neraz až existenčné výpadky v príjmoch.

Umelcom štipendium z Fondu na podporu umenia bezpochyby pomôže. Rozdiel medzi grantovým systémom a kompenzačnou pomocou je však zásadný. V prvom prípade ide o súťaž, kde o žiadostiach rozhodujú komisie a nie každý musí uspieť. V druhom prípade sa kompenzácia prerozdeľuje.

Podľa premiéra to, čo dnes umelci, organizácie či inštitúcie žiadajú ako pomoc kvôli obrovským výpadkom v príjmoch, je niečo navyše. Nuž nie je. Premiér v krátkom čase druhýkrát preukázal neinformovanosť o riešení kritickej situácie v segmente kultúry.

V reakcii na premiérove vyjadrenia v Sobotných dialógoch Zuzana Mistríková pripomenula, že „pôvodne naformulované podmienky pomoci vôbec nereflektovali rôznorodosť typov zamestnania v kultúre a kreatívnom priemysle“ a „napriek úpravám v ustanoveniach sa opakovane stávalo, že úrady práce niektoré typy nenachádzali ani potom“.

Lenže ani aktuálne platné nastavenie pomoci nereflektuje dostatočne situáciu v kultúre. Kvôli spôsobu naviazania pomoci na konkrétne opatrenia mnohí jednotlivci i organizácie v segmente kultúry a kreatívneho priemyslu pandemickú pomoc nemohli dostať. Asi málokto tušil, že v kultúre a kreatívnom priemysle pracuje zhruba 220 tisíc ľudí, pričom mnohí majú za ostatných sedem mesiacov pokles práce o viac ako 80 percent.

Nehovoriac o tom, že – v rozpore s tým, čo tvrdil premiér – ani tá „prvá pomoc do kultúrneho a kreatívneho priemyslu doteraz neprišla“, ako to v otvorenom liste premiérovi Matovičovi pripomenuli samotní umelci.

Nik nežiada, aby sa kultúre dostalo pomoci na úkor iných oblastí. Ide len o to, aby sa pravidlá nastavili férovo, aby premiér nezavádzal verejnosť a aby sa kultúrnej obci dostalo to, čo štátny rozpočet popri potrebnej pomoci iným segmentom vskutku unesie.

Premiér Matovič prehlásil, že „teraz by som nevytváral špeciálnu kastu, kultúra a šport“. Lenže práve takýmito výrokmi ju v povedomí verejnosti vytvára. Zároveň tak podnecuje neúctu voči kultúre a umeleckej obci (ktorá zatiaľ nešla protestovať pred úrad vlády). Na rozdiel od prístupu iných vlád i premiérov v EÚ k ľuďom v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu.

Za Mečiarovej vlády vydalo roku 1996 Združenie divadelníkov na Slovensku v reakcii na dianie v kultúre výzvu s názvom Zachráňme kultúru. Na podporu výzvy sa uskutočnilo napríklad zhromaždenie v bratislavskom Charlie centre. Ak dnes voláme po naliehavej pomoci kultúre a kreatívnemu priemyslu, čo už znamená priam volanie po záchrane kultúry, ostáva dúfať, že s odstupom času nebudeme musieť Matovičovu vládu z hľadiska prístupu ku kultúre – aj keď v inom kontexte a z iných dôvodov – prirovnávať k tej Mečiarovej.

Print Friendly
Marián Balázs