Keď sa v Čechách 1. mája riaditeľka sekcie ľudských práv a rovnosti šancí Úradu vlády stala obeťou policajnej brutality, kompetentné orgány postupovali rýchlo a nič nezahmlievali. Už nasledujúci deň polícia potvrdila, že policajt, ktorý ju napadol, zbil a zatkol, za socializmu slúžil v pohotovostnom pluku. Prípadom sa okamžite začal zaoberať minister vnútra aj premiér, ktorý konanie policajta označil ako neospravedlniteľné. Inšpekcia Ministerstva vnútra navrhla obžalovať dotyčného policajta až z troch trestných činov. Policajného prezidenta vyškrtli zo zoznamu vysokých dôstojníkov navrhnutých na povýšenie do hodnosti generála. Obvodný policajný riaditeľ i jeho zástupca boli odvolaní a začalo sa priestupkové konanie so zástupcom riaditeľa pražskej polície.
O niekoľko dní neskôr u nás policajti dopichali troch nevinných mladíkov, z ktorých jeden bol po vážnych zraneniach v kritickom stave a musel podstúpiť operáciu. Ak ani zhruba týždeň po incidente polícia ani ministerstvo vnútra nie sú ochotné poskytnúť bližšie informácie a minister vnútra iba poznamená, že zareaguje, ak bude mať závažné zistenia, vyvoláva to pocit hrôzy. Pre ministra vnútra asi nie je dosť závažný ani fakt, že policajti priam ako psychopati brutálne zaútočili na nevinných ľudí a ohrozili ich zdravie a život. Po podobných útokoch polícia zväčša žiada o vzatie páchateľov do väzby. V tomto prípade sa tak nekonalo. Jeden z páchateľov je údajne synom bývalého policajného prezidenta. Vyjadrenia typu „vyšetrovanie skutku hromadného charakteru je náročné a vyžaduje si realizovať množstvo vyšetrovacích úkonov“, vyznievajú alibisticky. Ivan Šimko má pravdu, že v takýchto prípadoch „treba reagovať veľmi rýchlo, aby aj verejnosť videla, že sa koná energicky“. A aby v nej nezostal pocit, že podobný incident z policajného rozmaru sa môže kedykoľvek zopakovať. Je aj v záujme samotnej polície, aby sa s takýmto niečím razantne vysporiadala. A nielen kvôli samotnému jej fungovaniu. Nikomu v nej by totiž nemalo byť jedno, aký pocit majú občania zo svojej polície.
(SME 12. 5. 2006)