Koalícia predviedla obyčajný papalášizmus

 
Nedávno v Českej republike minister zdravotníctva za ANO Roman Prymula a spolu s ním aj podpredseda vládnej strany ANO Jaroslav Faltýnek porušili protipandemické opatrenia. Dnes už ani jeden z nich je vo funkcii.

Na Slovensku predstavitelia vládnej koalície porušili opatrenia, ktoré všetci občania musia dodržiavať. Sú ešte vo svojich funkciách?

Aj za Matoviča pokračuje papalášizmus a karpatský typ politiky. O tom, že kvôli plagiátorstvu sa v západných demokraciách priam nevyhnutne odstupuje z funkcií, sa už písalo veľa. Teraz sa tento politický cynizmus a politická nekultúrnosť len prehlbujú.

Porušením zákazu návštev v nemocniciach sa vysmiali z nariadení, ktoré ostatní občania musia dodržiavať. Možnože sú to silné slová, ale v kontexte toho, že premiér často žiada občanov, aby boli zodpovední, všetko iné by bolo len diplomatickým zjemňovaním.

Matovič už vo viacerých veciach oklamal voličov (to nech je nateraz iná téma) a teraz sa ukazuje už aj ako papaláš. Traja vládni činitelia spolu s predsedom parlamentu Borisom Kollárom predviedli obyčajný papalášizmus a pošliapanie politickej kultúry.

V časoch komunistického režimu sme vysokých funkcionárov a úradníkov, najmä tých, čo svojím správaním dávali najavo svoju nadradenosť, nazývali papalášmi. O papalášoch kolovali vtipy, hoci za tie hrozilo väzenie, vyhodenie zo zamestnania, či vylúčenie zo školy.

Pôvod slova papaláš môže súvisieť napríklad s ruským slovom papacha, ktoré označovalo niekdajšiu kožušinovú pokrývku hlavy ruských generálov, od ktorých ju prevzali aj viacerí ruskí i československí súdruhovia, rozumej papaláši.

Pri medializovaných informáciách o správaní sa Borisa Kollára i návšteve vládnych činiteľov v nemocnici napriek zákazu návštev nejednému občanovi oprávnene môže vzkypieť žlč. V situácii, keď už teraz cítime únavu z pandémie, keď dlhé mesiace zažívame obyčajný chaos v meniacich sa rozhodnutiach a keď stále nevieme, ako dlho ešte toto všetko potrvá, je jedným zo zdrojov celospoločenskej zodpovednosti a solidarity aj správanie sa politikov a ich gestá. Pozitívny príklad a dôveryhodné správanie posilňuje vôľu občanov k zodpovednosti. Naopak každé nevhodné správanie sa politikov je rozbuškou, ktorá môže jedného dňa spôsobiť spoločenskú detonáciu. V konečnom dôsledku aj zdravotnú. Potom na to môžeme doplatiť všetci.

Pretože mnohí si povedia: keď môžu oni, môžem aj ja. Iste, tí zodpovednejší a inteligentnejší dokážu odlíšiť hnev voči papalášom od nutnosti chrániť si vlastné zdravie. Lenže kvôli takémuto správaniu sa politikov sa znižuje aj miera zodpovednosti občanov. Matovič už raz svoju nezodpovednosť predviedol, keď bol na svadbe svojho kolegu spolu s množstvom ďalších hostí bez rúška. Už vtedy takéto nezodpovedné správania vyvolalo vlnu nevôle.

Ako chce vláda, aby ľudia brali vážne a zodpovedne protipandemické rozhodnutia a nariadenia? No keďže premiér bude musieť aj naďalej žiadať dodržiavanie nariadení a opatrení, môže to viesť akurát tak k prehlbujúcej sa rozladenosti občanov.

Ak by aj bolo nevyhnutné komunikovať s Kollárom (ťažko si to predstaviť, ale dobre), tak mali komunikovať online. Všetkých študentov, pedagógov a umelcov vyhnali do online priestoru, všetci si museli navyknúť na nové spôsoby komunikácie. Ale oni, papaláši, môžu čokoľvek. Obhajovať sa kadečím je len ďalší znak nadradenosti, cynizmu a papalášstva.

Kollár má mimoriadnu zdravotnú starostlivosť, v prípade najvyšších ústavných činiteľov to tak aj má byť, či sa to už niekomu páči alebo nie. Lenže tá by mala byť aj v tejto neľahkej dobe postačujúca. Všetko navyše je obyčajný papalášizmus a predstava, že vo svojej pozícii si môže dovoliť čokoľvek.

Boris Kollár sa nemal stať predsedom parlamentu, no stal sa ním. Teraz by však už v tejto funkcii rozhodne nemal pokračovať.