Koaličná vojna proti prezidentovi

 
Tlak vládnej koalície na prezidenta sa stupňuje. Koalícia porušila už aj dekórum, ktoré sa v každej kultivovanejšej demokracii vo vzťahu medzi vládou a prezidentom aj pri napätých vzťahoch zachováva.

Onoho času bola bezmedzná diskreditácia Michala Kováča jedinou cestou, ako primäť prezidenta k poslušnosti a odkázať mu, aby s kritikou Mečiarovej vlády prestal. Podobne je dnes diskreditácia prezidenta Kisku jedinou cestou, ako mu odkázať, aby brzdil. Ďalší príklad oživovania mečiarovských praktík. Chýbajú už len hodiny na protiľahlej budove, ktoré kedysi Michalovi Kováčovi ponižujúco odrátavali zostávajúci čas vo funkcii.

Prezident Kiska bol málo prezieravý a priveľmi dôveroval ministrovi vnútra. Teraz na to dopláca. V konečnom dôsledku je to však jedno, pretože vláda by si našla akúkoľvek zámienku, ktorú by demagogicky či populisticky použila.

Tam, kde sa politická súťaž a argumentačné dekórum menia na pouličný boxerský ring bez pravidiel i hraníc, je vojna proti prezidentovi síce priehľadná, no pre nejedného voliča môže byť účinná. Pospolitému ľudu stačí povedať, koľko a kam Kiska lieta, a hneď spozornie. Lebo tomu bežný volič rozumie. Na politický marketing a na odpútavanie pozornosti od množiacich sa káuz tejto vlády je to použiteľné.

To, že práve Kaliňák navrhol Kiskovi používať lietadlo a teraz to zneužil, síce vypovedá o charaktere ministra vnútra, no voličovi Smeru či SNS je to jedno. Ekonomické analýzy i ďalšie argumenty sú mu ukradnuté.

No je tu ešte ďalší faktor. Po Kováčovej ére mala verejnosť už iba zábavu zo Schusterovej dvojplatničky a potom zasa zábavu z breptov akoby člena Smeru. Vo vedomí nejedného voliča tak ešte nerezonuje vážnosť postavenia najvyššieho ústavného činiteľa či vážnosť termínu hlava štátu. Časť verejnosti ešte nevníma, že prezident je prezidentom dvadsaťštyri hodín denne a že žiadna cesta prezidenta nie je súkromná. A že môže byť dôstojným prezidentom bez ohľadu na to, koľko lieta. Nie je ujasnené ani rozlišovanie medzi papalášstvom a zákonitými privilégiami súvisiacimi s postavením hlavy štátu. V silne polarizovanej spoločnosti tak vláda môže aj v tomto kontexte stavať na zníženej imunite časti verejnosti voči populizmu.

Prezident Kiska sa v prieskumoch pohybuje priveľmi vysoko. Pre koalíciu predstavuje značne rizikový faktor. O to viac, že v nej vládne silná obava z opätovnej Kiskovej kandidatúry alebo z jeho vstupu do straníckej politiky. Koalícia ho preto bude opakovane atakovať a pred bežnými voličmi bude zasievať zrnká pochybnosti.

V každom prípade Kiskova odpoveď na koaličný grc o papalášstve bola správna a v skutočnosti jediná možná. A mala aj ten najlepší kritický dodatok vo vzťahu ku Kaliňákovi.

(Aktuálne.sk 6. 4. 2017)

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs