Zmyslom oligarchickej politiky je obsluha oligarchie. Prepojenie politických a ekonomických zdrojov moci vedie k dvojitému systému vlády: viditeľnej politickej vláde a menej viditeľnej oligarchickej moci. Výsledkom je korupčný a záujmový tlak súkromnej sféry na verejnú.
Čo však v prípade, keď sa vyplavuje jedna kauza za druhou a všetko to už začína neznesiteľne smrdieť? Treba sa zahrať na hrdinov, čo čistia onen Augiášov chliev. Napríklad mátožením o boji proti korupcii. Alebo nekonečným opakovaním o obetovaní sa v prospech Slovenska a o plnení programu. Alebo hrdým, odborným a slušným generovaním náhodných slov. A ak sa prezident javí ako kompetentný a svojprávny a nie akoby člen Smeru, nenápadne sa mu treba začať vyhrážať.
A keď si tlak verejnej mienky v nebývalej miere žiada zrušiť nemorálne amnestie, treba marketingovo zmeniť doterajšiu rétoriku a nastražiť pascu ako delo. Zahrať hru na zrušenie amnestií tak, aby tá pomyselná ovca zostala celá a aj koalícia bola sýta.
Keď sa z politiky vytratí pojem verejného záujmu a ak politika slúži iným záujmom než verejným, vedie to k rozkladu a okliešteniu demokracie. Expanzia súkromného, teda ekonomického alebo mocenského záujmu na úkor verejného likviduje pravidlá demokracie. Postupne, krok za krokom. V prospech politických i ekonomických darebákov likvidujúcich spravodlivosť a vyciciavajúcich štát a verejné zdroje.
Keď v 14. storočí namaľoval Ambrogio Lorenzetti v Siene v zasadacej sieni tamojšej radnice Alegóriu dobrej a zlej vlády, jeho zámerom bolo, aby táto freska a jednotlivé jej výjavy politikom natrvalo pripomínali záväzok konať v prospech spoločného dobra, resp. verejného záujmu. Dobré vládnutie je tu stotožnené so zodpovednou politikou a s politikou s etickým, morálnym rozmerom. Opakom je zlá vláda, ktorá slúži iným záujmom než spoločnému dobru či verejnému záujmu a ignoruje spravodlivosť i morálku.
Prenesené do dnešnej reality, expanzia súkromného, ekonomického alebo mocenského záujmu na úkor verejného a vytesnenie spravodlivosti i morálky z politiky v konečnom dôsledku vedie k tomu, že z demokracie sa opäť stáva akási pseudodemokracia. A to ešte nehovoríme o fašistoch, ktorí si už chystajú aj záložnú stranu.
(Aktuálne.sk 16. 3. 2017)