Archív | 2016-2018 | Aktuálne.sk RSS pre túto sekciu

  Donald Trump si za členov svojho kabinetu vybral viacerých ľudí s nezvyčajnými väzbami na Rusko. Už tento fakt naznačuje mnohé. No podľa známej novinárky Mashy Gessenovej, autorky knihy o ruskom prezidentovi Muž bez tváre, Trumpa s Putinom najviac spája ich „podobný prístup k riadeniu štátu“.

  Keď v Smere zavládne panika, Robert Fico sa vždy uchýli k osvedčenému boľševickému nástroju – k boju proti vonkajšiemu alebo vnútornému (rozumej triednemu) nepriateľovi.

  Rakúsko vyslalo Európe dôležitý signál. V istom zmysle možno povedať, že víťazstvo Alexandra Van der Bellena v opakovanom druhom kole rakúskych prezidentských volieb má ešte silnejšiu výpovednú hodnotu než jeho májové víťazstvo.

  Krehká mladá žena so zmyslom pre slušnosť, čestnosť a demokraciu verzus premiér hulvát s rétorikou boja proti triednemu nepriateľovi a s delením sveta na „mojich“, respektíve „našich“ a tých druhých. V tomto spore dvoch svetov, charakterov a morálok už nejde len o problém mrhania verejnými zdrojmi, ale čoraz viac ide o charakter politiky i spoločnosti.

  Minister Lajčák dlhodobo vzbudzoval dojem uhladeného diplomata, azda jediného prijateľného ministra v tej či onej Ficovej vláde. Tento optický klam prevážil aj nad skutočnosťou, že na ministerský post prikývol v čase, keď koaličnými partnermi boli Mečiar a Slota (resp. ich strany).

  Od volieb neprešiel ani rok, no valí sa jedna kauza za druhou. Hoci ich vidí celá verejnosť (to, že mnohým voličom zjavne nevadia, je iný problém), Bugár sa tvári ako z inej planéty a na sociálnej sieti tvrdí, že táto vládna koalícia ešte nemala žiadnu kauzu. Kritikom a oponentom odkazuje, že „všetci dobre klamete“.

  Strana Most-Híd zdôvodňovala vstup do vlády so Smerom a SNS najmä hrozbou extrémizmu. Následne aj koalícia spoločne začala zdôrazňovať túto tému, ktorú zakomponovala aj do vládneho programu. V takomto kontexte bolo oprávnené očakávať, že vládna koalície prijme silný a modernej dobe zodpovedajúci balík zákonov o boji proti extrémizmu.

  Kritikou prezidenta Andreja Kisku pre jeho stretnutie s Dalajlámom Miroslav Lajčák iba potvrdil, že v takej vysokej a prestížnej medzinárodnej funkcii, na akú kandidoval, naozaj nemá čo hľadať.

  Hoci po Novembri 1989 začínali v politike povedľa seba, hneď v prvých kritických situáciách sa ukázalo, že ich svety sú odlišné, ba protikladné.

  Hoci v českých regionálnych voľbách (ktoré sa konali spolu so senátnymi voľbami) šlo samozrejme o regionálne témy i pozície, v skutočnosti sa hralo o niečo omnoho viac: o pozície pred budúcoročnými parlamentnými voľbami a o charakter tohto nadchádzajúceho politického stretu.

  Je dobré, ak skupina verejne známych osôb vníma s obavami plazivú radikalizáciu spoločnosti a volá po spojení síl v Banskobystrickom kraji. Podľa autorov a signatárov výzvy je „absolútne nevyhnutné postaviť jedného protikandidáta, ktorého bezvýhradne podporia všetky demokratické politické strany a hnutia“. Také jednoduché to však nie je.