Archív | Denník N RSS pre túto sekciu

  Po páde totalitného režimu sa pojem slobody preniesol aj do náboženského myslenia. Takpovediac nanovo sa čítali a interpretovali niektoré biblické texty a náboženské posolstvá. „Ukázalo sa, že sloboda je akási brána, ktorou sa vstupuje dovnútra kresťanského domu,“ napísal popredný poľský teológ a filozof Józef Tischner.

  Teológ Dietrich Bonhoeffer, ktorý zahynul v nacistickom koncentračnom tábore, upozorňoval na veľkú dilemu, pred ktorou stojí kresťanstvo vo svete, ktorý sa stal dospelým: buď ustúpi zo svojej pozície (a obnoví sa lacný kompromis medzi vierou a moderným svetom), alebo poprie legitímnosť modernej doby akýmsi „salto mortale späť do stredoveku“ (a obnoví sa napätie až protiklad).

  Slová ako liberál či liberálne sa dnes stali priam nadávkou, synonymom všetkého zlého. Akoby liberáli či zástancovia liberálnej demokracie neuznávali morálku, etiku a zodpovednosť. Toto sa podarilo dosiahnuť časti konzervatívneho prostredia (žiadalo by sa napísať ultrakonzervatívneho), ktorá pre svoj ideologický boj pojem liberalizmu účelovo znetvorila.

  Vyniesť bankové tajomstvo naznačujúce možné Kaliňákove kšefty sa niekomu môže zdať ako odvážny a hrdinský čin, o to viac, že to rozšírilo škálu káuz a podozrení. Lenže…

  Ficov odkaz Zuzane Čaputovej týkajúci sa ústavných sudcov je útokom proti prezidentke až na druhom mieste. Na prvom mieste je to odkaz Pellegrinimu i poslancom Smeru a začiatok Ficovho boja o návrat dominantného postavenia v Smere s jasnou mocenskou kontrolou každej situácie.

  Európa je dnes slobodnejšia, prosperujúcejšia a omnoho bezpečnejšia než v minulosti. Vojny a zničujúce epidémie sú minulosťou. Frekvencia a intenzita útokov je neporovnateľne nižšia než v 20. storočí (aj keď to, samozrejme, pre obete útokov a ich blízkych nie je žiadna útecha). Je to tak aj napriek subjektívnym pocitom ovplyvneným najmä mediálnymi titulkami, sociálnymi sieťami a rétorikou […]

  Krátko po požiari v parížskej katedrále Notre Dame uverejnili ruské dezinformačné weby na čele so Sputnikom informácie, že prví hasiči vyslaní ku katedrále sa otočili a odišli, lebo žiadny požiar nevideli, že podľa väčšiny konzervatívnych občanov vo Francúzsku katedrálu zapálili teroristi, alebo že francúzske štátne médiá falšujú informácie o tejto udalosti.

  Priam ako mantra opakovane znejú prehlásenia niektorých politikov napríklad o tom, že Brusel nám nebude diktovať. Je to azda najrozšírenejší a najúčinnejší mýtus.

  Výsledky výskumu pred eurovoľbami, ktoré zverejnil Inštitút pre verejné otázky, prinášajú niekoľko zaujímavých zistení.

  Dejiny učia, že hazardovať s demokraciou a podceňovať nedemokratické spôsoby sa nevypláca.

  Súčasťou krízy dnešnej spoločnosti je aj jav, ktorý odborníci nazvali krízou čítania. Literárna vedkyňa Timotea Vráblová v knižke Čítame, počúvame, vnímame v priestore knihy uvádza, že kríza čítania „spočíva v neustále sa prehlbujúcej degradácii schopnosti čítať vnímavo, s hlbším porozumením“.

  „Priatelia, ak má medzi všetkými politickými možnosťami niektorá charakter ideálu, to jest trvalého a žiaduceho poriadku, bude to asi demokracia. Je to však práveže ideál: niečo, čo dosiaľ nie je hotové a má byť stále napĺňané – na tomto mieste, zajtra, v budúcich generáciách, do skonania sveta,“ napísal Karel Čapek v eseji O demokracii (1932).