Archív | Denník N RSS pre túto sekciu

Bezcharakterná politika alebo Čo je to vlastne charakter

  Hlasovanie o zmene ústavy ukázalo, že vládna koalícia nedokáže predložiť taký návrh systémovej zmeny, ktorý by získal podporu demokratickej časti opozície.

Fico v Českej televízii o vzťahu k médiám nehovoril pravdu

  Poslanec Robert Fico sa v Českej televízii tiež pochválil, že „Slovensko je považované za krajinu, ktorá je jedna z najslobodnejších na svete z pohľadu médií“. Len škoda, že mu moderátor nepripomenul, že Slovenská republika patrí medzi päť krajín sveta, ktoré za minulý rok zaznamenali najväčší prepad v rebríčku podľa slobody tlače. Slovensko sa prepadlo o desať miest na […]

Komunisti sa správali rovnako beštiálne ako ľudáci a arizátori

  Pred sedemdesiatimi rokmi, na jeseň 1948 sa začala rozsiahla perzekučná akcia s názvom Očista veľkých miest od reakcie.

Politika bez morálky rozkladá spoločnosť a deformuje samotnú politiku

  Už pred desaťročiami Erich Fromm upozornil, že sa utvára tzv. marketingový charakter, ktorý odsúva bokom hlbšie otázky a vedie k čisto pragmatickému mysleniu.

Kríza dôvery nie je nový jav. Silný štát však nie je riešením

  Popredný britský politológ z Cambridgskej univerzity David Runciman pred časom b jednom zo svojich článkov upozornil, že súčasná kríza dôvery, nespokojnosť s fungovaním demokracie, rozčarovanie z politiky a nedôvera k nej nie sú novým fenoménom.

Na boj proti korupcii nestačí marketingová politika

  Oxfordský profesor ekonómie Paul Collier pred časom v eseji o téme korupcie upozornil, že dobré zákony a zodpovedajúce inštitúcie sú nutným predpokladom, ale na účinný boj proti korupcii treba aj niečo viac.

Žiadny vlak ani obed nie je zadarmo

  Vládna koalícia namiesto toho, aby prijímala systémové opatrenia umožňujúce zvýšenie platov, dôchodkov, kvality služieb a životnej úrovne, prijíma nekoncepčné rozhodnutia, ktoré sú však pre ňu marketingovo, ideologicky a mocensky výhodnejšie.

Sovietski vojaci spôsobili smrť našich občanov aj po auguste 1968

  Krajiny, ktoré sa zúčastnili okupácie Československa, vydali v decembri 1989 vyhlásenie, v ktorom označili vstup vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa za porušenie medzinárodného práva. Dokonca aj Moskva vtedy prehlásila, že obsadenie Československa bolo v rozpore s medzinárodným právom.

Niekdajší partizáni boli mocenskou a ideologickou oporou totalitného režimu

  Roku 1944 boli zo Sovietskeho zväzu na naše územie vyslaní vyškolení partizánski vodcovia so svojimi skupinami. Spolu s nimi prišli aj skupiny vyslané priamo od obávanej NKVD. Aké mali inštrukcie, si môžeme domyslieť.

Po okupácii bola popri čistkách a perzekúciách obnovená aj tvrdá cenzúra

  Myslíte si, že úradná cenzúra je výmyslom totalitných režimov? Omyl. Vznikla v prostredí cirkvi, keď roku 1486 mohučský biskup zaviedol cenzorský úrad. To by mohla byť samostatné téma, teraz si však načrtnime, ako fungovala cenzúra v totalitnom Československu.

Príbeh pozývacích listov

  Všeobecne je v povedomí predstava, že v súvislosti s okupáciou v auguste 1968 bol jeden tzv. pozývací list podpísaný skupinou komunistických funkcionárov okolo Vasiľa Biľaka. V skutočnosti bolo viac listov i viac podpisov.

Ako sa z obuvníka stal tvrdý normalizátor, ktorý rozhodoval o životoch druhých

  V zrkadle augustových udalostí z roku 1968 sa odkrývajú aj groteskné príbehy komunistických karieristov schopných všetkého. Jedným z takýchto ľudí bol aj plk. JUDr. Zdeněk Číhal.