Vláda je pri moci už viac ako štyri mesiace, no zatiaľ nepredložila žiadny významnejší návrh zákona, žiadne systémové opatrenia. Akoby ani neexistovala. Navyše ani v čase predsedníctva sa vláda nesnaží prehĺbiť dôveru v Európsku úniu.
Vláda ignoruje novinárov, Fico sa bojí konfrontácie s nepríjemnými otázkami, správa sa ako hulvát a ak komunikuje, tak cez sociálne siete a vrcholne nedôstojným spôsobom. Danko síce občas odpovie, ale značne infantilne. Bugár sa kamsi stratil, lebo je mu už asi nepríjemné opakovane vyjadrovať dôveru Kaliňákovi a Žitňanská mlčí, keď polícia likviduje prokurátora, ktorý vyšetroval Kaliňákov biznis. Mlčí, keď generálna prokuratúra zbavila obvinení deviatich aktérov kauzy predraženého CT prístroja.
Šéf parlamentu ide zákonným nariadením zavádzať niečo, čo sa v slušnej spoločnosti zákonom nenariaďuje, ale chápe sa ako normálna súčasť politickej kultúry. Je však zjavné, že tu a teraz je to zásah proti nepohodlným poslancom.
Jedna koaličná strana je v totálnom rozklade a predseda, ktorý sa už videl byť premiérom, už nie je ani predsedom. Sieť je už len firmou na splatenie dlhov. A nielen tých oficiálnych.
Čo vláda robí, nevedno. Okrem toho, že rozhodla, že Kmotríkovi zaplatí na výstavbu Národného futbalového štadióna zhruba 75 miliónov eur.
Most pri vstupe do vlády so Smerom zdôrazňoval boj proti korupcii. Lenže napríklad Žitňanskej návrh protischránkového zákona je neškodný paškvil. Nič nerieši, schránky môžu byť zatiaľ celkom spokojné. A mlčanie pri likvidovaní nepohodlného prokurátora či zatváranie očí pred daňovými podvodmi bojom proti korupcii určite nie je.
Vláda sa zavrela za dvere, ignorovanie novinárov je len vonkajší, zástupný obraz celkovej reality. Vo svojom programe hovorila o kontinuite. Teraz ukazuje, že tá kontinuita tu naozaj je – kontinuita v arogancii moci, respektíve v štýle politiky a spôsobe vládnutia Roberta Fica.
(Aktuálne.sk 16. 8. 2016)