Kríza dôvery nie je nový jav. Silný štát však nie je riešením

 
Popredný britský politológ z Cambridgskej univerzity David Runciman pred časom b jednom zo svojich článkov upozornil, že súčasná kríza dôvery, nespokojnosť s fungovaním demokracie, rozčarovanie z politiky a nedôvera k nej nie sú novým fenoménom.

Z hľadiska krízy dôvery demokracia dnes podľa neho iba prechádza jedným zo svojich pravidelných krízových období. Pripomína dokonca, že nariekanie nad nedostatkami demokracie je trvalou súčasťou demokracie. V dejinách modernej demokracie sa striedajú obdobia úspechov a zlyhaní, rozvoja a stagnácie. Ako však vo svojich článkoch i vystúpeniach britský politológ opakovane pripomína, demokracia je dnes ohrozovaná najmä nezodpovednosťou.

Na zodpovednosť ako kľúčový faktor dlhodobo upozorňuje aj filozof Roger Scruton. Sloboda a zodpovednosť sú vzájomne prepojené. Kde nie je zodpovednosť, sociálne prostredie a medziľudské vzťahy sú narušené. Scruton vo svojich článkoch i verejných vystúpeniach opakovane pripomína, že podobne to platí aj v politickom systéme: keď sa začne vytrácať zodpovednosť, systém sa nebezpečne narúša.

V tomto kontexte Scruton pred časom na stránkach magazínu First Things upozornil, že vo fenomenológii vlády v ostatných rokoch dochádza k vážnej zmene. Na jednej strane vidíme tendencie posilňovať štát a jeho vplyv, na druhej strane však autorita toho istého štátu paradoxne klesá.

Viaceré výskumy potvrdzujú, že sa znižuje dôvera ľudí k politike a politikom, pričom občania už v súvislosti s vládou a politikou hovoria „my“ a „oni“. Prestávajú vnímať vládu a politickú reprezentáciu ako svoju, už nehovoria „naša“ vláda. Rozsiahla byrokracia túto priepasť ešte viac prehlbuje. Scruton upozorňuje, že táto zmena vo fenomenológii vlády je vážna a treba jej venovať pozornosť.

Popri mnohých výzvach, ktoré súčasnosť kladie pred demokratických politikov i demokratickú verejnosť je výzva k zodpovednosti jednou z kľúčových a základných. Z tohto hľadiska by mali podľa Scrutona demokratickí politici nanovo premyslieť aj úlohu štátu a prehodnotiť, respektíve podrobiť kritike tendencie smerujúce k čoraz silnejšiemu a rozširujúcemu sa štátu. Pretože takéto tendencie v konečnom dôsledku vedú k tomu, že štát sa stane rukojemníkom úzkej elity na úkor občanov.