Hoci v českých regionálnych voľbách (ktoré sa konali spolu so senátnymi voľbami) šlo samozrejme o regionálne témy i pozície, v skutočnosti sa hralo o niečo omnoho viac: o pozície pred budúcoročnými parlamentnými voľbami a o charakter tohto nadchádzajúceho politického stretu.
Práve z tohto pohľadu bolo nezanedbateľné, aké pozície si vydobyje Babišova ANO, respektíve ako dopadne súboj ANO s ostatnými stranami a hnutiami. Demokratické strany v Česku teraz majú rok na to, aby sa na ďalší stret s ANO pripravili a aby sformulovali prijateľnú ponuku pre voličov. Pretože rétoriku, heslá a slogany, ktoré ANO používa od svojho nástupu, bude používať aj o rok.
Veľavravným fenoménom pred terajšími regionálnymi voľbami bolo aj to, že Babišove médiá na pozadí havlovských osláv a Havlových demokratických a hodnotových odkazov búšili do demokratických strán.
Babišova ANO v skutočnosti nemá žiadny zmysluplný program a jeho straníckych podriadených nespája žiadna reformná či politická idea, ale prostoduchý karierizmus, prípadne cynická nadradenosť nad tými, čo českú politiku programovo formovali a budovali po dve desaťročia.
ANO funguje ako bič na tradičné strany. Babiš vystupuje ako bojovník proti tzv. starým poriadkom, rozumej tým ponovembrovým, aby vzápätí nastolil dosiaľ nevídanú mieru klientelizmu a konfliktu záujmov.
Babiš od začiatku narába s primitívnym, no mimoriadne účinným heslom, podľa ktorého doteraz vládli politici, ktorí nemakali a kradli, teraz prichádzame my, čo makáme, nekradneme a robíme poriadok. Jednoduchý volič tomu rozumie a zatlieska. Nevadí mu, že prepojením politickej, ekonomickej a mediálnej moci sa Babiš ocitol v obrovskom konflikte záujmov. Nevadí mu, že jeho idol mení zákony tak, aby vyhovovali jeho firmám. Nevadí mu ani to, že jeho idol smeruje peniaze z verejných zdrojov do svojich firiem. Nevadí, že Babiš v rámci svojich možností riadi štát ako svoju firmu, respektíve farmu. Ak volič uveril, že teraz sa nekradne, ale maká, potom akúkoľvek kritiku vníma ako drzý útok neprajníkov na toho, čo maká a robí poriadok.
Kríza je živnou pôdou pre populistov a pragmatikov. Nakŕmiť voličov prázdnymi a klamnými frázami a tiež znevažovaním oponentov sa darí nielen v Česku a nielen Babišovi. Otázkou zostáva, ako sformulovať uveriteľnú, programovú a hodnotovú alternatívu demokratických síl voči populistom a rozbíjačom demokracie (v Česku je teraz reálna aj hrozba návratu komunistov k moci). Táto úloha je výzvou pre demokratické sily nielen v Česku. Výzvou pre politikov i občanov, ktorí si slobodu a demokraciu ctia, ešte neprepadli únave z politiky a majú ešte dostatok síl, aby neprenechali verejný priestor celkom napospas nezodpovedným politikom a politickým dobrodruhom.
(Aktuálne.sk 11. 10. 2016)