Kultúra alebo škandál?

Nezisková organizácia Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 má podľa štatútu za úlohu tvorbu, rozvoj, ochranu, obnovu a prezentáciu duchovných a kultúrnych hodnôt, vzdelávanie a výchovu. V rámci projektu Európskeho hlavného mesta kultúry organizovať a podporiť vystúpenie hudobnej skupiny s vulgárnym názvom s týmito úlohami očividne nejde dohromady.

Plagáty s vulgárnym názvom hudobnej skupiny „P**a z hoven“, ktoré viseli aj v školách, iste nie sú to najnemorálnejšie, s čím sa školáci stretávajú. Skupina si svoj názov píše bez hviezdičiek, takže pre organizátorov neexistuje výhovorka. Tí boli dokonca takí mravov dbalí, že cez názov kapely prehodili dve cudné hviezdičky, takže ten vulgarizmus nakoniec nepôsobil – pre nich – tak naho.

Nomen omen

Aj napriek slovám o popovej melódii či lyrickosti textov uvedeným na plagáte ťažko očakávať od niekoho, kto sa charakterizuje vulgárnym pomenovaním ženského lona a výkalmi, že chápe a zdieľa podstatu kultúry a jej hlbší zmysel.

Názov kapely je však rovnako komunikačným prostriedkom hudobníkov ako ich hudba a texty, je spôsobom ich sebapochopenia a sebaurčenia. Ak niekto pokladá pre seba najpríznačnejšie pomenovať sa P**a z hoven, nebude nositeľom kultúrnych hodnôt prezentovateľných v Európskom hlavnom meste kultúry.

Posun hraníc

Keď v roku 1917 predstavil Marcel Duchamp podpísaný pisoár ako svoje umelecké dielo s názvom Fontána, umožnil čokoľvek povýšiť na umenie. Kritériá sa postupne vytrácali. Hranice toho, čo je v rámci slobody prejavu v kultúre prípustné, sa posúvali, až v podstate zmizli v presvedčení, že sloboda umelca presahuje etické vymedzenia. Je však rozdiel medzi tým, keď kultúra poukazuje na chorobné symptómy doby a keď sa sama stáva ich súčasťou.

Aj napriek snahám oslobodiť umenie z pút etiky, stále zostáva špecifickou ľudskou činnosťou. Preto sa ako prejav slobodného ľudského činu nemôže vymknúť hodnotiacim súdom. Aj morálno-etickým.

Podružná diskusia

Diskusie o hudbe českej skupiny alebo o úspechoch riaditeľky projektu nezasahujú podstatu problému. Tou je fakt, že z verejných zdrojov bol financovaný koncert skupiny s vulgárnym názvom, že v školách viseli plagáty s vulgarizmom pred očami školákov a zjavne so súhlasom pedagógov a že celá táto kauza je o deštruktívnom posúvaní hraníc etiky verejného prejavu. Ostatné je triafaním mimo.

Ak sa vulgárne výrazy stávajú bežnou súčasťou verejného slovníka, ak sa akceptuje devalvácia jazyka, slobodne si pílime pod sebou onen povestný konár. Aj keď to ako skutočné ohrozenie nechceme vnímať.

Aj táto kauza však môže mať svoj prínos –  ak otvorí vážnu tému nielen kultúry, ale aj kultúrnosti vôbec.

Košickí poslanci majú príležitosť jasne sa vyjadriť k vulgarizovaniu verejného prejavu, k negatívnemu vplyvu na mládež a k dehonestovaniu kultúry. Prípadným ponechaním umeleckej riaditeľky tímu Európskeho mesta kultúry 2013 vo funkcii však aj oni sami ponesú svoj diel zodpovednosti. A ak sa kompetentní v budúcnosti niekedy budú pýtať, prečo mladí ľudia rozprávajú tak vulgárne, nech si spomenú aj na ten košický plagát.

(SME, 24. 9. 2010)