Ľudia zomierajú, riadenie štátu je nefunkčné a vy handlujete s funkciami

 
Vláda je v troskách. Nemáme ministra zdravotníctva a nemáme ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Nemáme ministra hospodárstva ani školstva ani zahraničných vecí. Nemáme ani ministra spravodlivosti. V podstate ani premiéra. Nemáme ani šéfa SIS, ktorý je spolu so svojim námestníkom vo väzbe.

Riadenie štátu je paralyzované, základný chod štátu je nefunkčný. Obete pandémie pribúdajú, opatrenia sa čoraz viac porušujú, kontrola je chabá, ak vôbec nejaká. Zabezpečením pulzných oxymetrov prezidentka supluje nefungujúce ministerstvo zdravotníctva.

Celé týždne sa dívame na nekonečné hádky, prekáračky, ultimáta a politické vydierania. Kupčenie s funkciami ako na trhu. Ako keď otrokári obchodovali s ľudskými životmi, keď s nimi kupčili a dohadovali sa, kto si čo vezme, kto, komu, čo pustí, lebo to podstatné, totiž ľudia boli pre nich iba veci, ich životy a zdravie boli nepodstatné, dívali sa iba na seba a na svoj komfort.

Viacerí koaliční poslanci hlasujú za návrh fašistov, porušili koaličnú dohodu a na čele s pani Šofranko ukázali pokrivený hodnotový svet (pretože aj odhliadnuc od obsahu návrhu práve hodnotový postoj by mal byť imperatívom nezúčastniť sa na takomto hlasovaní). Nikoho zo zvyšku koalície to už ani nezaujíma.

Výsledkom roku vlády, roku tohto vášho chaosu, amaterizmu a papalášstva je rekordný pokles dôvery občanov, alebo ak chceme rekordná nedôvera.

Nie, nehovorte, že vám ide o občanov. Vám ide o vaše teplé miesta a benefity. O tom nás denne presviedčate. Občan, chorý, rizikový, zomierajúci, zdravotne, sociálne alebo ekonomicky kolabujúci je na vedľajšej koľaji. Celé týždne nepočujeme o vašej starosti o zdravie a život občanov. Iba o vašich funkciách, dnešných odchodoch a zajtrajších návratoch. O tom, kto, komu, aké dáva ultimáta a kto akú funkciu dnes nechce, aby ju zajtra znovu chcel. Sme už z vás unavení, rozhorčení a nahnevaní.

Veronika Remišová mala jedinečnú príležitosť ukončiť celý tento nechutný cirkus a urýchliť vyriešenie krízy. A čierneho Petra nechať v rukách premiéra. Stačilo spolu s Kolíkovou podať demisiu. Tak ako to urobili ministri za SaS vrátane predsedu strany. Lenže Remišová si vymyslela, že keby podala demisiu ona, vláda by padla, čo je, samozrejme, kolosálny nezmysel.

Najprv si dovolila luxus, aký by si nedovolil žiadny príčetnejší predseda strany: pokojne nechala odísť z klubu takých ľudí ako Miroslav Kollár a Tomáš Valášek, ba viac, potom si ešte do Kollára nechutne kopla. Teraz obetovala kvalitnú ministerku. Keď premiér povedal, že na miesto nového ministra požaduje odborníka, ktorý nemá politické previazanie s vládami Roberta Fica a Petra Pellegriniho, Remišová nepochopila, že Matovič sa práve vyžíva v ponížení a cielenej urážke Kolíkovej i samotnej strany Za ľudí. Mala reagovať, že v poriadku, ale pri takejto rétorike žiada okamžité odstúpenie alebo odvolanie šéfa polície, pretože ten pôsobil na Úrade vlády za Roberta Fica. Teraz však premiérovi asistuje pri prehlbovaní krízy a predlžovaní agónie.

Dnes už asi ani sami zaľudia nevedia, čo vlastne chcú. Remišová riskuje, že definitívne zlikviduje pôvodne vysoký potenciál dôveryhodnosti strany i posledné zvyšky voličov. Ak však v reakcii na vôľu Matoviča zotrvať vo vláde predsa len podá demisiu, bude to síce oneskorene a po nepochopiteľnom vajataní, ale aspoň tak.

Print Friendly
Marián Balázs