Marketingový charakter

Pred tridsiatimi rokmi Erich Fromm prišiel s upozornením, že v konzumnej spoločnosti orientácia na vlastnenie vyprodukovala jeden zvláštny ľudský charakter, ktorý nazval marketingovým charakterom. Jeho postrehy sú dnes ešte aktuálnejšie a naliehavejšie než v minulosti.

Aby sme boli úspešní, musíme sa ukázať v súťaži a v konkurencii v lepšom svetle. Každý, podľa toho, akej práci sa venuje, musí zodpovedať určitému typu osobnosti, ktorý popri všetkom nutnom a potrebnom musí splniť jednu nanajvýš dôležitú podmienku: aby oň bol záujem, aby bol potrebný. Takto je vzťah človeka k sebe samému „formovaný okolnosťou, že danosti a schopnosti nepostačujú na splnenie určitej úlohy“ (Fromm). Keby sme si v tom vystačili iba s našimi poznatkami a vedomosťami, aj naše sebahodnotenie by bolo v pomere k našim danostiam a schopnostiam. Ale keďže úspech a presadenie sa dnes zväčša závisí od toho, ako šikovne vieme ponúknuť, či predať našu osobnosť, aj seba samých zakusujeme ako tovar, ako predmet obchodu na osobnostnom na trhu (vo svete športu sa už bežne a dehonestujúco hovorí o trhu s hráčmi, o kúpe a predaji hráčov). A to podvedome vplýva na vlastné sebahodnotenie. Človek tak stráca sám seba. Prestávajú ho zaujímať hlbšie otázky, respektíve prestáva sa nimi zaťažovať.

Podľa Fromma kríza identity v modernej spoločnosti spočíva v tom, že jej členovia stratili seba samých a stali sa prostriedkami. Človek má svoje stále pohyblivé ego, no odcudzil sa svojmu skutočnému ja (self). Tam, kde nemáme skutočné, autentické ja (self), tam nemôže jestvovať ani skutočná identita.

V konzumnej spoločnosti sa omnoho viac než kvalitatívne obsahy stali dôležitejšími kvantitatívne charakteristiky a takpovediac vonkajší obal: vek, zovňajšok, flexibilita, úspešnosť a podobne. Človek chce, a cíti, že aj musí zodpovedať čoraz väčším požiadavkám vonkajšieho prostredia, čo však v konečnom dôsledku môže viesť k pokriveniu vlastného hodnotového systému. Dôležitá je prestíž, ale i pohodlie, ktoré veci ponúkajú. A s touto mentalitou prestíže a pohodlia musíme mať vždy to, čo je najlepšie a najnovšie. O to väčšmi, že veci sú už dnes omnoho rýchlejšie vymeniteľné, ako kedykoľvek v minulosti, a aj ich ponuka a reklamná vtieravosť je veľká. Už nie sme pánmi vývoja a techniky, ale ich otrokmi – a technika nám ukazuje svoju odvrátenú tvár, ako bohyňa skazy, ktorej sú mnohí ochotní obetovať seba i svoje deti, ako kedysi indickej bohyni Kali. „Kybernetické ľudstvo sa ešte vedome drží nádeje na lepšiu budúcnosť, no zároveň umlčiava skutočnosť, že bohyňu skazy začína vyzdvihovať na modlu,“ pripomína v tejto súvislosti Fromm.

Všetky uvedené posuny, žiaľ, vnímame už ako samozrejmé a bezproblémové, a nevnímame ich ako ohrozenie. Popri týchto javoch je marketingový charakter celkom prispôsobivý, čím tiež sleduje iba svoj vlastný cieľ. Cieľom marketingového charakteru je podľa Fromma optimálne fungovanie, ktoré však spôsobuje, že takáto kybernetická osobnosť k svetu pristupuje zväčša iba racionálne a pragmaticky. A čím väčšia je racionalizácia a čím viac žijeme v uvedenej pasci odcudzenosti, tým menej sa dokážeme na svet dívať srdcom.

(Domino efekt 36-37/2007, s. 58-59)

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs