Migračná kríza a kresťanstvo: výzvy a podnety pápežov

 
Pred desiatimi rokmi pápež Ján Pavol II. vyzval kresťanov, aby boli vnímaví na „volanie o pomoc prichádzajúce od mnohých migrantov a utečencov“ a aby „s aktívnym nasadením“ pomáhali budovať „otvorenejšiu a solidárnejšiu spoločnosť“.

Denne sme konfrontovaní  s vojnami a násilím, terorizmom a útlakom, diskrimináciou a nespravodlivosťou vo svete, teda s javmi, ktoré vedú k migrácii z donútenia, pripomenul roku 2004 pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov pápež Ján Pavol II.

Ján Pavol II.: Solidárna otvorenosť

Tragédie sa nabaľujú a migranti z donútenia „sú vo vleku udalostí a neraz majú za sebou tragické skúsenosti“, konštatoval poľský pápež. Pri pohľade na túto realitu „nikto nesmie ostať ľahostajný“. Pápež zároveň vyzval k úctivému a dôstojnému zaobchádzaniu s utečencami, ku kultúre prijatia a k solidárnej otvorenosti.

V súvislosti s prijímaním migrantov a utečencov Ján Pavol II. hovoril dokonca o „integrovanom spoločenstve“, v ktorom sa stretávajú rozdielnosti a ktoré umožňuje „vzájomné spolužitie rozdielov“. Umožňuje to tiež „odhaliť hodnoty spoločné pre všetky kultúry, ktoré ich spájajú, a nie rozdeľujú; hodnoty, ktoré majú korene v spoločnej ľudskej prirodzenosti“.

O rok neskôr poznamenal, že aj keď stretnutie ľudí z rozličných kultúr neraz vedie aj ku konfliktu identít, je potrebné „usilovať sa o spravodlivú rovnováhu medzi rešpektovaním vlastnej identity a uznaním identity tých druhých“. Popri tom „princíp rešpektovania kultúrnych rozdielov treba spojiť s ochranou legitímnych spoločných hodnôt, lebo tie sú založené na univerzálnych ľudských právach“.

Ján Pavol II. nesúhlasil s uzatváraním sa do vlastnej kultúry a prehlásil, že je nevyhnutné „uznať legitímnu pluralitu kultúr prítomných v jednej krajine“ a „podporiť vzájomné obohacovanie sa kultúr“.

Benedikt XVI.: Aj Ježiš bol istý čas utečenec

Vo všeobecnosti sa viac pozornosti venuje „problémom spojeným s príchodom“ migrantov a utečencov ako skúmaniu „dôvodov, pre ktoré opustili svoju vlasť“, uviedol pápež Benedikt XVI. pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov roku 2006.

O rok neskôr pápež pripomenul všetkým kresťanom, že aj samotná „nazaretská rodina“ bola istý čas utečeneckou rodinou, ktorá našla azyl v Egypte, kam musela ujsť pred krutosťou moci. V utečeneckej dráme Ježišovej rodiny „prinútenej ujsť do Egypta spoznávame trpkú životnú situáciu všetkých migrantov, najmä utečencov, vyhnancov, evakuované osoby, azylantov a prenasledovaných“, upozornil Benedikt XVI. „Vidíme v nej ťažkosti každej migrujúcej rodiny – nepohodlie, príkoria, núdzu a krehkosť miliónov a miliónov migrantov, utečencov a azylantov.“

V roku 2012 Benedikt XVI. vyzval kňazov, rehoľníkov i veriacich, aby si uvedomili čoraz pluralistickejší kontext dnešného sveta, aby prekonali „rozpory a nacionalistické postoje“ a aby hľadali „spôsoby, ako bratsky spolunažívať“ s ľuďmi z iných kultúr, národov a náboženstiev.

Zaujímavosťou je, že Benedikt XVI. pripomenul médiám, aby „korektne, objektívne a čestne“ informovali o situácii tých, čo museli z donútenia opustiť svoju vlasť a svojich príbuzných a chcú si začať budovať nový život.

František: Cirkev bez hraníc

Napokon súčasný pápež František tohto roku prišiel s termínom „cirkev bez hraníc“. Rozumel tým cirkev, ktorá „šíri vo svete kultúru prijatia a solidarity“ a v ktorej „nikto nie je považovaný za neužitočného, odsunutého či odpísaného“.

Pápež však otvorene vyslovuje kritiku dovnútra cirkvi, keď hovorí, že migračný a utečenecký pohyb aj v cirkevných spoločenstvách nezriedka vyvoláva „nedôveru a nepriateľstvo“, a to dokonca ešte prv než by dotyční kresťania poznali životné príbehy utečencov, teda tých, čo z donútenia „opúšťajú svoje domovy a vydávajú sa na riskantnú cestu nádeje“ a hľadajú „ľudskejšie podmienky pre život“. Nedôvera, podozrievania a predsudky však „protirečia biblickému prikázaniu prijímať núdzneho cudzinca s úctou a solidaritou,“ upozorňuje pápež František.

František pripomína kresťanom, že Ježiš „sa stotožnil s cudzincom či trpiacim, so všetkými nevinnými obeťami násilia a vykorisťovania“. Napriek tomu si mnohí kresťania držia „opatrný odstup“ od konkrétnych ľudských utečeneckých drám. „Ježiš Kristus stále čaká, že ho spoznáme v migrantoch a utečencoch, v odídencoch a vyhnancoch, a aj takto nás volá, aby sme sa delili o svoje zdroje a občas sa aj vzdali niektorých dobier z tých, čo sme nadobudli,“ prehlásil František.

František do vlastných radov tiež pripomína, že cirkev má „napomáhať prechod od postoja obrany a strachu, nezáujmu a vylučovania“ k postoju „vychádzajúcemu z ,kultúry stretnutia‘“. Pretože iba takýto postoj, respektíve takáto kultúra dokáže vytvárať „spravodlivejší a bratskejší svet“.

(Global magazín, globalmagazin.sk 23. septembra 2015)

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs