Militantný populizmus rozkladá demokraciu

 
Pojem populizmu možno odvodiť od latinského popularis, čo v antickom Ríme znamenalo „ľudový“, ale tiež „stáť na strane ľudu“. Na označenie tých politikov starého Ríma, ktorí prednostne zastupovali jeho práva a nie práva bohatých či vplyvných Rimanov, sa používalo slovo populares.

V novších dobách prvé jednotné hnutie populistov vzniklo roku 1873 v Spojených štátoch. Šlo o agrárne hnutie, ktoré  hájilo práva farmárov. Viac než slobodu zdôrazňovalo rovnosť a poriadok. Hovorilo sa mu aj agrárny populizmus. Americký historik John Lukacs v knihe Demokracia a populizmus však pripomína, že idea populizmu je prítomná aj v celých dejinách Európy.

Popri niekdajšom agrárnom populizme sa čoskoro vyvinul ďalší typ, politický populizmus. Ten sa posunul od zástoja v prospech „ľudu“ k vymedzovaniu tých „druhých“ ako „nepriateľa“. Teda k rozdeleniu na „my“ a „oni“. Obraz nepriateľa je vyrábaný vždy podľa aktuálnej potreby. Raz to môže byť nejaká skupina ľudí, inokedy iné náboženstvo, politická strana, novinári a podobne.

Politickí populisti sa netvária ako otvorení nepriatelia demokracie, aj preto ich málokto vníma ako ohrozenie. Ako pred časom napísal bulharský politológ Ivan Krastev, „na rozdiel od extrémistických strán tridsiatych rokov noví populisti nemienia zrušiť voľby a zaviesť diktatúru, v skutočnosti majú voľby radi a, bohužiaľ, zvyknú ich vyhrávať“.

John Lukacs však už pred desiatimi rokmi varoval, že „niekdajší liberálny význam demokracie degeneruje k populizmu“. Stret demokracie a populizmu vníma negatívne najmä preto, že vďaka populizmu ľudový sentiment čoraz viac prevažuje nad verejnou mienkou.

Verejnou mienkou sa v 19. storočí označoval najmä akceptovaný názor stredných tried. Medzi „verejným“ a „ľudovým“ („masovým“) bola rozpoznateľná odlišnosť. Dnes sa tieto dve roviny nielenže miešajú dokopy, ale vďaka populizmu šikovne uchopený a utváraný masový názor vytláča váženú verejnú mienku.

Ďalším neduhom dnešnej demokracie je podľa Lukacsa aj kultúra či kult publicity: kultúra publicity, túžba byť videný a počutý preniká z reality šou aj do politiky. Obsah je druhoradý.

A v neposlednom rade sú tu aj povrchné politické slogany, ktoré sa publiku predkladajú na úkor myslenia. Poznáme to aj u nás: Držíme slovo, Robíme pre ľudí, Charakter rozhoduje.

Máme dosť dôvodov nenavyknúť si na dnešný militantný populizmus ani na povrchnú, no rovnako rozkladnú politicko-populistickú reality šou. Túto hru treba trpezlivo argumentačne demaskovať. A hľadať alternatívu – hodnotovú, personálnu i programovú. Ako súčasť zápasu za slušnejšie spravovanie vecí verejných.

(Aktuálne.sk 22. 3. 2017)

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs