Je načase pochopiť našu zraniteľnosť aj v súvislosti s klimatickou zmenou

 
Pandémia nového koronavírusu môže byť upozornením aj na iné závažné problémy, ktoré sme ešte donedávna zľahčovali. Takýmto problémom je predovšetkým klimatická kríza. Pandémia nás môže poučiť, že „naše moderná, vzájomne prepojená globálna ekonomika je oveľa zraniteľnejšia, než sme si mysleli,“ napísal klimatický vedec Wolfgang Knorr z prestížnej Lunds universitet na portáli The Conversation.

„Preto sa nutne musíme stať odolnejšími a lepšie sa pripraviť na neznáme skutočnosti.“

Desaťtisíc rokov trvajúce obdobie klimatickej stability sa dnes kvôli zvyšujúcim sa emisiám oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov končí. Strata klimatickej stability „môže byť katastrofálna“, upozorňuje Knorr.

Stabilná klíma „je základom väčšiny modernej civilizácie“. Aj keď si to neuvedomujeme, asi polovica ľudstva je kvôli produkcii potravín závislá od stabilných monzúnových dažďov. Extrémne teplotné výkyvy a teplotný stres môžu byť pre viaceré poľnohospodárske plodiny ničivé. Skladovanie vody v období sucha závisí od nedotknutých ľadovcov alebo od zdravej lesnej pôdy. Silné dažde a búrky „môžu zničiť infraštruktúru celých regiónov“.

V ostatných rokoch zasiahli veľkú časť západnej i severnej Európy vlny horúčav a sucha, čo zdecimovalo značnú časť úrody. V lete 2018 zaznamenalo Nemecko teplotné rekordy sprevádzané obrovským suchom. Klimatické modely predpovedali najextrémnejšie zvýšenia teplôt v Grécku, Turecku a na Ukrajine, takže pravdepodobnosť takej extrémnej vlny horúčav v Nemecku bola nízka.

Na prelome rokov čelil Arabský polostrov pravdepodobne v dôsledku otepľovania oceánov nezvyčajne vlhkému počasiu, čo viedlo „k extrémnemu premnoženiu púštnych kobyliek“. Tie sa rozšírili aj do východnej Afriky a v súčasnosti sa očakáva druhá, ešte horšia vlna. Kobylky ničia úrodu a môžu spôsobiť humanitárnu katastrofu.

Nedávne požiare v Austrálii s takým obrovským rozsahom vypukli omnoho skôr, než to klimatické modely predpokladali. Tie počítali s požiarmi takéhoto rozsahu až koncom tohto storočia.

Knorr už hovorí dokonca o klimatickom chaose. Neočakávané udalosti nielenže limitujú tvorbu klimatických modelov, ale v podobe klimatického chaosu môžu predstavovať ešte väčšie riziká než doposiaľ. Vážnosť situácie si však stále nepripúšťame, toto všetko vnímame len veľmi povrchne. Lenže problém klimatických zmien nemôžeme hádzať na plecia budúcich generácií.

Ak si dnes v kontexte pandémie, resp. koronakrízy uvedomujeme našu zraniteľnosť (zdravotnú, ekonomickú atď.), je to príležitosť hlbšie si uvedomiť aj to, „aká zraniteľná je naša moderná spoločnosť tvárou v tvár klimatickému chaosu a neočakávaným udalostiam súvisiacich s klímou“. Nutne musíme lepšie ako doposiaľ „pochopiť zraniteľnosť modernej spoločnosti – a túto zraniteľnosť riešiť v samotnom jej jadre“, upozorňuje klimatický vedec Wolfgang Knorr.