Vzhľadom na veľmi nízku zaočkovanosť by mali byť otvorenejšie úvahy o povinnom očkovaní vybraných profesií samozrejmosťou. Toho sa však vláda zjavne bojí. Prečo nik nemá odvahu navrhnúť takéto riešenie?
Napríklad minister školstva. Ten by síce za takýto návrh zdvihol ruku, no ako naznačil, na vláde sa nič také nerieši. Čo mu bráni predložiť návrh, aby sa to uskutočnilo aspoň v jeho rezorte? Aby sa zamestnanci v školstve museli dať povinne očkovať? Alibizmus ako vyšitý. Čo bráni ministrovi zdravotníctva alebo ministrovi vnútra navrhnúť povinné očkovanie vo vybraných profesiách, teda aspoň v profesiách ich rezortu?
Koalícii percentá v súčte klesajú a v obave z ešte väčšieho prepadu nechce riskovať. Radšej schvaľuje choré populistické nápady, ktoré nič neriešia. Výsledkom všetkého, čo sa doteraz dialo, je chaos a vzrastajúca nedôvera.
Blíži sa začiatok školského roka a nik nevie, čo bude od septembra. Máme školský automat, ale to je asi tak všetko. Žiadna koncepcia, žiadne scenáre. Nik nevie, ako riešiť fakt, že sú očkovaní aj neočkovaní žiaci a študenti, očkovaní aj neočkovaní pedagógovia, žiaci a študenti očkovaných aj neočkovaných rodičov atď. Keď na tento chaos, na túto nepripravenosť upozorníte, keď sa na to všetko spýtate, premiér povie, aby ste nezvyšovali psychický diskomfort. A je to vybavené. Tak ako reagoval pred pár dňami vo verejnej diskusii na poznámku o chaose v školstve. Ak tu niekto zvyšuje psychický diskomfort, tak je to najmä vláda vytváraním chaosu, a to od začiatku pandémie. A ďalej v tom pokračuje.
Nekoncepčné ad hoc rozhodnutia, podľa toho, komu, čo napadne, na seba nemôžu nadväzovať, nie sú ukotvené v nejakom systéme riešení ani v koncepčnom manažovaní pandémie. Preto ich ani nemožno vyhodnocovať a ďalšie rozhodnutia niet o čo dôveryhodne oprieť a zdôvodniť.
Späť k úvodnej poznámke. Vzhľadom na situáciu by malo byť povinné očkovanie vybraných profesií už dávno otvorenou témou spejúcou k ráznemu rozhodnutiu. Lenže tu sa bude len opatrne našľapovať a budú sa nenápadne zisťovať reakcie a nálady vypúšťaním rečníckych balónikov. Toto nikam nevedie. Neschopnosť vziať zodpovednosť a rozhodnúť v prospech predpokladu vyššej ochrany verejného zdravia. V praxi to znamená, že záchrana preferencií je pre vládu dôležitejšia než verejné zdravie.
Alebo je to celé naozaj len a len o totálnej neschopnosti?