V Číne vstupuje do komunistickej strany čoraz menej ľudí, naproti tomu počet ľudí hlásiacich sa k niektorému náboženstvu stále vzrastá.
Kultúrna revolúcia v Číne v rokoch 1966 – 1978 zakázala akúkoľvek náboženskú činnosť. I keď v osemdesiatych rokoch bol už postoj čínskej vlády voči náboženstvu tolerantnejší, prenasledovanie sa neskončilo.
Za posledné roky sa však podarilo z Číny prepašovať veľké množstvo materiálov a dôkazov o prenasledovaní, ale aj niekoľko tajných straníckych dokumentov. To, že v čínskej ústave je zakotvená náboženská sloboda, je taký istý alibizmus, aký sme poznali v európskych diktatúrach. Pre katolicizmus, protestantizmus, islam, taoizmus a budhizmus sú vytvorené špeciálne úrady, a to pre každé náboženstvo zvlášť.
Štátny dozor
Odvážna demonštrácia študentov, ktorí 4. júna 1989 na námestí Tchien-an-men v Pekingu žiadali reformy a demokraciu, sa nemohla skončiť ináč, ako najbrutálnejším a krvavým zákrokom čínskych ozbrojených zložiek. Dvadsaťročný študent teológie Liu Chuan-wen bol deportovaný na dva roky do jedného z tisíc pracovných táborov, pretože počas demonštrácie niesol na chrbte dvojmetrový kríž. Mnohí boli kruto zbití alebo odvlečení a zatknutí. Po týchto udalostiach sa prenasledovanie ešte priostrilo.
Úrady v autonómnej provincii Xijang v roku 1990 zatvorili viac ako dvesto nepovolených islamských škôl a mešít. Stretnutia ilegálnych protestantských obcí sú rozháňané, členovia zborov sú zatýkaní alebo prinucovaní k oficiálnemu zaregistrovaniu. Katolíci majú zvlášť silné zastúpenie v provincii Hebei. Tu sa neraz stávalo, že polícia v noci vtrhla do bytov členov ilegálnej cirkvi. Zo súkromných bytov sú takmer pravidelne zhabané veľké množstvá biblie. V Číne je dnes oficiálne 24 bohosloveckých seminárov, v ktorých je výučba na veľmi nízkej úrovni. Tajná cirkev však organizuje ilegálnu výučbu teológie a disponuje niekoľkými stovkami ilegálne svätených kňazov.
„Vlastenecká asociácia“ je názov časti katolíckej cirkvi, ktorá je podporovaná Pekingom a neuznáva pápežskú autoritu. Predstavitelia oficiálne pôsobiacich cirkví sú nútení pravidelne hlásiť počet účastníkov bohoslužieb, počet krstov, v prípade katolíkov aj počet prijímaní a spovedí. V Pekingu sa konajú kurzy politického školenia pre duchovných z rôznych náboženstiev. Účasť je nutná a kontrolovaná.
Do väzenia na desaťročia
Medzi najdlhšie väznených duchovných v Číne patria biskup Peter Liu Guandong a generálni vikári Wang Jižun a Jozef Žin. Boli väznení pre svoju neoblomnú vernosť pápežovi. Wang Jižun bol väznený takmer bez prerušenia až 42 rokov. Pravdepodobne je vôbec najdlhšie väzneným Číňanom pre veci svedomia. Obaja boli prepustení hlavne vďaka Johnovi Kammovi, aktivistovi za dodržiavanie ľudských práv v tejto krajine. Onedlho po prepustení oboch kňazov dosiahol prepustenie ďalších dvanástich, všetkých vo veku nad sedemdesiat rokov.
Približne pred pätnástimi rokmi skupina zvaná „Prenasledovaná cirkev“ zaslala časopisu Avvenire balíček s fotografiami 85-ročného katolíckeho biskupa Fan Xuejana, ktorý bol vo väzení pravdepodobne umučený. Táto skupina dostala od úradov mŕtve telo biskupa zabalené v igelitovom obale, bez objasnenia príčiny smrti.
Začiatkom roku 1991 bol v Hungtungu pochovaný biskup Han Ting Pi, ktorý zomrel vo veku 83 rokov. Dátum jeho smrti však úrady neoznámili. Keďže biskup Han bol vždy verný pápežovi a odmietal svätiť biskupov na príkaz štátnej moci a bez pápežského súhlasu, od roku 1958 bol väznený a odsúdený na ťažké práce. Vo väzení bol 21 rokov, no aj potom vytrvalo odmietal vstúpiť do Vlasteneckej asociácie, t. j. do štátnej cirkvi.
Kňaza trapistického rádu Pchej Rung-kuej odsúdili na päť rokov za vyslúženie sviatosti pomazania chorých.
Všetci, ktorí odmietajú kontrolu štátu nad cirkvou sú prenasledovaní ako nepriatelia štátu a kolaboranti. Podľa skupiny Asia Watch so sídlom v New Yorku, ktorá sa venuje problematike ľudských práv, v jednom z tajných straníckych dokumentov z roku 1990 sa píše: „Musíme si uvedomiť, že nepriateľské sily za našimi hranicami používali náboženstvo po celý čas ako dôležitý prostriedok svojej stratégie k uskutočňovaniu pokojnej revolúcie v našej krajine.“ Podľa tejto agentúrnej skupiny bolo v roku 1989 zatknutých tridsaťdva katolíckych biskupov, kňazov a laikov pri jednom prepade, ktorý organizovala a viedla tajná polícia. O osude viacerých z nich dodnes nič nevieme.
Na základe straníckeho dokumentu z roku 1999 naďalej prebieha kampaň proti „nezaregistrovaným“ biskupom a kňazom s cieľom prinútiť ich k vstupu do Vlasteneckej asociácie čínskych katolíkov a k jej založeniu v ďalších obciach a mestách. V roku 2002 spravodajská agentúra Fides uverejnila mená tridsiatich troch kňazov a biskupov, ktorí boli v posledných rokoch zatknutí bez udania dôvodu. Niektorých z nich násilne držali v hoteloch a nútili ich študovať stranícke dokumenty. Niektorí sú ešte stále v domácom väzení, ďalší sú dodnes nezvestní. Medzi nimi napríklad biskup Han Dingxiang, ktorý dodnes strávil vo väzení vyše 25 rokov, alebo biskup Shi Enxiang, ktorý strávil vo väzení celkovo vyše 30 rokov.
Aj oficiálne pôsobiaci biskup Aloysius Jin Luxian zo Šanghaja sa pred tromi rokmi pre francúzske noviny La Croix vyjadril o náboženskej politike Číny veľmi pesimisticky. Podobne sa vyjadril aj biskup Joseph Zen z Hongkongu pre britský magazín Tablet.
Ťažká úloha pre Benedikta XVI.
Úmrtiu Jána Pavla II. médiá príliš pozornosti nevenovali. Peking vzhľadom na diplomatické styky Vatikánu s Taiwanom ani nevyslal svojho zástupcu na jeho pohreb. Do Ríma zaslal iba zdvorilostnú kondolenciu. Podobne sa médiá iba okrajovo venovali aj voľbe nového pontifika. Ešte pre smrťou Jána Pavla II. v Číne zatkli dvoch kňazov ilegálnej cirkvi, navyše na biskupa Liao Janga je vytváraný silný tlak, aby sa zriekol vernosti pápežovi a prešiel k štátom uznanej cirkvi.
Ján Pavol II. v roku 2001 uznal chyby, ktorých sa dopustila katolícka cirkev v Číne a vyzval Peking na zmierenie. Čína však aj napriek tejto podanej ruke stále nemá s Vatikánom diplomatické styky, ktoré prerušila krátko po komunistickom prevrate v roku 1951. Čína naďalej odmieta diplomatické styky s krajinami, ktoré uznávajú samostatnosť Tajwanu. Peking síce vyjadril ochotu obnoviť diplomatické vzťahy, ale kladie si dve podmienky: aby Vatikán prerušil kontakty s Tchaj-pejom a aby nevymenúval biskupov v Číne. Nedávno to potvrdil aj čínsky premiér Wen-Tia-pao, ktorý sa vyjadril, že Čína je ochotná obnoviť vzťahy za predpokladu, že nový pápež ukončí vzťahy s Taiwanom a Vatikán sa nebude miešať do vnútorných záležitostí Číny.
Pred niekoľkými dňami hongkongský biskup Joseph Zen v rozhovore pre agentúru Reuters povedal, že Vatikán je ochotný vzdať sa vzťahov s Tajwanom, aby mohol nadviazať diplomatické vzťahy s Čínou. Biskup tvrdí, že na obnove vzťahov záleží aj pápežovi Benediktovi XI. Podľa spomínaného biskupa prebieha neformálny dialóg medzi vatikánskou a čínskou stranou, ktorý vedie laické hnutie Comunita di Sant Angelo. V tomto hnutí sú aj mnohí univerzitní profesori a podľa biskupa dialóg prebieha medzi touto skupinou a skupinou čínskych vedcov. Je to teda neoficiálny dialóg a biskup upozorňuje, že vatikán sa bude musieť dostať k rozhovorom na oficiálnej úrovni.
Pápež Benedikt XVI. bude musieť naďalej pokračovať v opatrnom vystupovaní voči Číne, aby nevyvolal opätovné zatýkania a zosilnené prenasledovanie kňazov i laikov ilegálnej cirkvi. Diplomatické vzťahy medzi Čínou a Vatikánom budú však zrejme ešte dlhý čas na bode mrazu.
(Domino fórum, 24/2005, s. 16)