Putin a Lukašenko sa navzájom priam existenčne potrebujú. Gesto Ruska, ktoré uznalo výsledky bieloruských volieb, je aj gestom pre Európu.
Zadržanie 450 opozičných aktivistov a uväznenie osemdesiatich z nich, razie v sídlach mimovládnych organizácií, esemesky mobilného operátora Velcom varujúce pred účasťou na demonštráciách, stiahnutie špeciálnych jednotiek z celej krajiny do Minska, provokačné letáky s nepravdivými informáciami o plánoch opozície, minimálna účasť zástupcov opozície vo volebných komisiách, zastrašujúce aktivity tajnej polície, mediálna cenzúra a informačná blokáda a podobne – to sú len niektoré znaky diktatúry a zároveň aj strachu diktátora, v očiach ktorého je opozícia vážnym hráčom. Na internetovej stránke Alexandra Milikieviča je uvedený zoznam jeho 53 spolupracovníkov, ktorí boli pred voľbami zatknutí.
Moderná diktatúra už ponecháva žiť niektoré prvky demokracie, ktoré však má absolútne pod kontrolou. Keby však v ktorejkoľvek diktatúre bol náznak reálnych výsledkov volieb neprijateľný, noc je dosť dlhá na to, aby sa výsledky patrične upravili. Vo voľbách sa nad diktatúrou zväčša nevyhráva. Voľby sú tu už len potrebným a nutným potvrdením zlomových okamihov spoločenskej premeny a zvrhnutia diktatúry.
Tisíce Bielorusov na niekoľko hodín zvíťazili nad svojím strachom. Pred policajným zásahom ich chránil iba pohľad sveta upretý na Bielorusko. Tento pohľad sveta sa však nesmie rezignovane stiahnuť. Českí diplomati v Minsku sú tamojšími úradmi považovaní za najaktívnejších podporovateľov demokracie, stretávajú sa so zástupcami opozície a podporujú neziskové organizácie. K tomu by sa mala pridať aj slovenská diplomacia a tretí sektor, ktorý sa angažoval už aj predtým, no ani teraz by sa nemal nechať zastrašiť. Postoj ministra zahraničných vecí i postoje väčšiny politických strán možno len a len kvitovať. Teraz bude pre bieloruskú opozíciu solidarita demokratického sveta dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Naša dejinná pamäť i skúsenosť nám velí stáť v popredí takejto solidarity.
(SME 24. 3. 2006)