Nevhodné zovšeobecňovanie je neférovou komunikačnou skratkou

 
Švédsky lekár a svetový expert na globálne zdravie Hans Rosling spolu so svojím tímom dlhé roky testoval úroveň poznania o svete. Zistil, že respondenti po celom svete disponujú neaktuálnymi, starými informáciami. Ľudia si o svete mysleli to, čo sa kedysi naučili v škole. Svoje vedomosti nedopĺňali a neaktualizovali novými, aktuálnymi poznatkami a faktami. Zdalo sa, že problém nevedomosti možno vyriešiť, ak si ľudia osvoja aktuálne informácie.

Rosling preto prešiel od testovania k osvete. Po celom svete prednášal, ako si osvojiť aktuálne fakty a informácie. Lenže, keď prednášal na veľkých konferenciách a vystupoval pred vedúcimi veľkých nadnárodných korporácií, politikmi, expertmi s najvyšším vzdelaním či výskumníkmi, zistil ďalšiu zvláštnosť. Potom, ako poslucháčom vyvrátil mylné predstavy a ukázal, analyzoval a interpretoval aktuálne fakty, s údivom počul tých istých poslucháčov opakovať staré, navyknuté mylné presvedčenia a názory na konkrétne problémy vo svete.

Kládol si otázku, ako je to možné, a pustil sa do ďalšieho výskumu. Zistil, že toto všetko súvisí s tým, ako funguje samotný ľudský mozog. Závery napokon sumarizoval v knihe Moc faktov, ktorá sa rýchlo stala bestsellerom. Uvádza v nej niekoľko dôvodov, prečo máme o svete mylné predstavy a zároveň naznačuje, ako si osvojiť myslenie vo faktoch a ako čeliť manipulatívnej rétorike.

Vymenovať všetky dôvody presahuje priestor tohto textu, preto spomeňme len na niektoré.

Jeden z kľúčových momentov nášho mylného vnímania svete Rosling vidí v inštinkte zovšeobecňovania. Ten hádže do jedného vreca všetkých a tak skresľuje realitu. Vytvára dojem, že všetci v tom jednom vreci sú si podobní. Na základe niekoľkých prípadov tak „robíme predčasné závery“, pričom nevhodné zovšeobecňovanie nám „zabraňuje skutočne pochopiť problém“. Je to nevodná komunikačná skratka a prejav deformovaného videnia sveta.

S tým je neraz úzko spojený inštinkt obviňovania. Ten „nás núti hľadať jednoduchú a jasnú príčinu toho zlého“. Pri inštinkte obviňovania sa sústreďujeme „na hľadanie vinníka, a keď sa rozhodneme, koho chceme prefackať, nemáme priestor zisťovať, čo sa stalo, a nechce sa nám hľadať iné vysvetlenia“.

Keď sa k tomu pridá delenie sveta na „my“ a „oni“ (inštinkt priepasti), otvárajú sa dvere pre konflikt.

Pripomína vám to premiérovo delenie ľudí na „my“ a „oni“, hádzanie všetkých kritikov a oponentov do jedného vreca (dokonca s ľuďmi ako Bödör, Kičura a pod.) a zovšeobecňujúce obviňovanie, že tí, čo vládu kritizujú, chcú návrat mafie? Ak áno, podobnosť – naznačujúca nevhodné komunikačné skratky a deformované videnie sveta – nebude čisto náhodná.

 

 

Print Friendly
Marián Balázs