Sila zosobnená v Supermanovi reprezentovala našu túžbu po víťazstve dobra a spravodlivosti, nostalgiu po skutočných hrdinoch a hrdinstvách, či túžbu zmeniť svet. A v istom zmysle reprezentovala aj transcendentné kategórie. I keď seriál vznikol v čase ekonomickej krízy a podľa mnohých kritikov bol práve preto únikom pred realitou, predsa len príbeh zasadený do reálnych kontúr sveta a spoločnosti svojím posolstvom siahal hlbšie a bol schopný odkryť hlbinné vrstvy v človeku. Legendárny Christopher Reeve, ktorého životný zápas po páde z koňa a následnom ochrnutí so súcitom i úctou sledoval celý svet, zhodnotil svojho hrdinu výstižne: „Supermana robí hrdinom nie jeho sila, ale múdrosť a zrelosť ako ju použiť.“ Aj to je jeho posolstvo, aktuálne aj dnes.
Superman je iný typ hrdinu než neskoršia Xena, ktorá taktiež, i keď iným spôsobom, reprezentuje návrat k heroickej dikcii a hľadanie vzorov v postindustriálnom svete. Jeho odmlka pred dvadsiatimi rokmi len prehĺbila pocit, že nám dnes niečo bytostne chýba. Musela prísť náhrada a zároveň aj odpoveď na ľudskú zvedavosť v podobe Smallvillu. Muselo prísť niečo, čo človeku vráti jeho stratený sen. Čosi však akoby zostalo nedopovedané.
A tak zákonite prichádza vzkriesenie niekdajšieho hrdinu, a to s vážnou a hlbokou dikciou. V Návrate Supermana Lois napíše článok s nadpisom „Prečo svet nepotrebuje záchrancu“. Jej slová akoby vyjadrovali našu vlastnú rezignáciu, náš stratený sen o ľudskejšom svete. Z tohto rázcestia sú možné len dve cesty: buď cynická a egoistická, alebo predsa len ľudská, heroická a etická. Aj preto, že otázka dobra a zla sa primárne nachádza vo vzťahu človeka k sebe samému. V Clarkovej odpovedi sa zrkadlí náš ranený a rozdvojený svet. Jeho odpoveď je vyjadrením našej prehlbujúcej sa bezmocnosti, v ktorej cítime, že ťarcha na nás dopadá čoraz väčšmi a my stojíme neraz bezradní, bezmocní a unavení, ale ešte stále aspoň trochu odhodlaní pre krajší a lepší svet niečo urobiť: „Písala si, že svet nepotrebuje záchrancu. Ale ja každý deň počujem volanie o záchrancu.“
(SME, 4. 8. 2006)