Niečo sa tu musí zásadne zmeniť

 
Roku 1853 publikoval Karol Marx článok, v ktorom písal o potrebe „revolučného holokaustu“ (prepis článku z 15. apríla 1853 uverejnil roku 1981 časopis Journal of the History of Ideas). Neskôr Hitler prehlásil, že na Marxovi je založený celý národný socializmus.

Marx v tom nadviazal na Friedricha Engelsa, ktorý už roku 1848 písal práve v Marxových novinách Neue Rheinische Zeitung o nutnosti zlikvidovať niektoré rasy a národy, medzi nimi aj slovanské národy, ktoré nazval „rasovým odpadom“, ktorý treba zničiť.

Roku 1924 vyšiel v New York Times krátky článok o založení Národnej socialistickej robotníckej strany v Nemecku, ktorej zakladateľom je istý Hitler. Noviny upozornili, že Hitler aj Lenin citujú Goebbelsa a že Goebbels nazval Lenina druhým najväčším mužom po Hitlerovi a prehlásil, že rozdiel medzi Leninovým komunistickým a Hitlerovým národno-socialistickým učením je nepatrný. Článok v tom čase ešte nevzbudil väčšiu pozornosť. Lenže v novembri 1938 už podpísali šéf sovietskej tajnej polície Berija a zástupca Hlavného úradu pre bezpečnosť Nemeckej ríše plukovník Müller spoluprácu pri riešení „židovskej otázky“. Tragédia bola na svete.

Sovietski dôstojníci „židovskú otázku“ konzultovali s dôstojníkom SS Ottom Wächterom, jedným z duchovných otcov holokaustu. Príslušníci SS sa potom chodili do Ruska učiť stavať koncentračné tábory.

V Rusku boli v tridsiatych rokoch 20. storočia zavedené technológie vyvražďovania a každá oblasť mala vymedzené miesto, kam pochovávali zastrelených ľudí. Boli vydávané mesačné kvóty na likvidovanie triednych nepriateľov, ktoré sa postupne zvyšovali. Stalin vydal aj nariadenie strieľať deti „triednych nepriateľov“ od 12 rokov.

Na nemecké vyhladzovanie Židov dohliadal Himmler, na vyhladzovanie Ukrajincov dohliadal Molotov. V Nemecku národní socialisti presadzovali vyhladzovanie Židov, v Rusku medzinárodní socialisti vyhladzovanie triednych nepriateľov. Oba plány sledovali rovnaký cieľ. Až napokon do vojny vstúpili Hitler a Stalin ako spojenci, ktorí si v tajnom protokole dohodli rozdelenie Európy.

Výsledkom nemeckého národného socializmu a sovietskeho internacionálneho socializmu bolo množstvo koncentračných táborov a milióny obetí. V prípade Sovietskeho zväzu a jeho satelitov pracovné tábory a politické procesy aj po vojne a represálie proti triednym nepriateľom počas celého trvania totalitného režimu.

Je smutné, že po toľkých rokoch dnes musíme čeliť nacionalistickému populizmu, vytesňovaniu pamäti, krikľúnskej politike či šliapaniu po pravidlách a princípoch demokracie. Oživovaniu ľudáckych, protisovských a fašizoidných tendencií, šíreniu neznášanlivosti či spochybňovaniu nášho ukotvenia v spoločenstve západných demokracií. Dejiny potvrdzujú, že podceňovať takéto tendencie sa nevypláca.

Ukotvenie v spoločenstve západných demokracií je dnes jedinou prijateľnou alternatívou a jediným civilizačným modelom hodným 21. storočia a schopným čeliť ohrozeniam a rizikám. Aj preto môže byť jedinou politickou alternatívou z hľadiska štýlu politiky, politických hodnôt i politickej rétoriky iba tá, ktorá toto ukotvenie upevňuje a prehlbuje a nie spochybňuje či nahlodáva.

Aj z tohto hľadiska dnes slovenská politika opäť a naliehavo potrebuje zásadné hodnotové, programové i dôveryhodné personálne zmeny. Iba to môže byť skutočnou hrádzou proti extrémizmu a základom pre obnovené budovanie modernej liberálnej demokracie.

(Aktuálne.sk 9. 5. 2017)

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs