Novodobý manicheizmus

Manicheizmus je koncepcia, ktorá uznáva jestvovanie dvoch rovnako odvekých kozmických princípov, dobrého a zlého. Manichejské presvedčenie je presvedčením, že dobro v zápase so zlom prehráva. Podľa poľského filozofa Józefa Tischnera sa manicheizmus dnes prejavuje ako pokušenie, ktoré dolieha na našu vieru v dobro. Takáto forma manicheizmu je dôsledkom skúsenosti so zlom, po ktorej si človek kladie otázku, či vôbec stojí za to chcieť dobro. Inými slovami, napríklad uprostred nespravodlivosti si kladieme otázku, či sa oplatí zostať čestným. Zranená vôľa sa neraz stiahne zo sveta a rezignuje. Táto rezignácia sa vinie zväčša okolo dvoch osí: pesimizmu a nihilizmu. Pesimizmus tu znamená názor, že zlo je také silné, že nedokážeme nad ním zvíťaziť. Nihilizmus je tu názor, že svet je dnes taký, že nijaké dobro v ňom nemôže priniesť ovocie. V prvom prípade nemáme dosť síl, v druhom prípade necítime zmysel konať dobro.

Augustinus Aurelius sa v istej etape svojho života ocitol v zajatí manichejského pesimizmu. Keď ho chcel opustiť, zápas trval dlho. Hovorí, že rezignácia sa dlhým trvaním stala takou silnou, že nové odhodlanie v ňom dlho nedokázalo zvíťaziť. Podľa jeho vlastných slov tento zápas rozpolťoval jeho dušu.

Pesimizmus ani nihilizmus nevieme odôvodniť, no neraz si ich ospravedlňujeme. „Tam, kde všetky etické hodnoty stratili svoju silu, zostáva ešte estetika so svojou osobitnou ospravedlňujúcou silou,“ hovorí Tischner. Estetické ospravedlňovanie postojov prečo nezápasiť za spravodlivejšiu spoločnosť, prečo sa nezasadzovať za dobro v rôznych podobách je ako dymová clona, ktorá má zabrániť vidieť našu vinu v postoji rezignácie. Z takejto pozície vyrastá utópia, ktorá premýšľa nad tým, čo by bolo, keby to bolo inak, keby to stálo za to. Utópia, ktorá je „dychom bezduchého sveta a srdcom epochy bez srdca“ (Tischner). Možno to znie trochu pateticky, no tí, ktorí dokážu oživiť svoju zranenú, či ochromenú vôľu, podnecujú silu a odhodlanosť aj v druhých a prinášajú novú nádej do nášho malého i veľkého sveta.

(SME 5. 5. 2006)