Obava z efektu martýrstva nie je argument

 
Polícia, prokuratúra a súdy nie sú marketingovými agentúrami, ktoré sa riadia politicko-marketingovým efektom svojich postupov a rozhodnutí. Preto v diskusii o prípadnom zrušení Kotlebovej strany argumenty proti jej zrušeniu efektom reklamy či martýrstva neobstoja.

Generálna prokuratúra vysvetľuje návrh na zrušenie ĽSNS tým, že táto strana „ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy“ a „podľa názoru prokuratúry, cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike“. Na to sa predseda vlády vyjadrí, že zrušenie ĽSNS nikomu nepomôže, že rozpustenie tejto strany nič neznamená a že je to len reklama pre túto stranu. Z úst premiéra je v celkovom kontexte problému takéto niečo jednoducho škandál.

Ak by podobné argumenty obstáli, v konečnom dôsledku by to mohlo znamenať, že kvôli obavám z reklamného alebo trpiteľského efektu umožníme kotlebám ešte viac sa posilňovať vo verejnej sfére i na sociálnych sieťach a pracovať na rozklade demokracie. Ak by sa nebodaj stali súčasťou hlavného politické prúdu, ich obeťami v takej či onakej podobe sa napokon stanú aj tí, čo sa dnes obávajú trpiteľského efektu.

Už samotný boj proti extrémizmu a akékoľvek jeho podoby ponúkajú kotlebám príležitosť stavať sa do martýrskej pózy. Riziko takejto roly však nemôže byť argumentom pri hľadaní spôsobov vysporiadania sa s extrémizmom. Napokon, ak by sa v dejinách obava z efektu martýrstva brala ako vážny argument, tak napríklad v Norimbergu by to onoho času skončilo akurát tak trápnym pokarhaním nacistov.

Neobstojí však ani argument, že zákaz ĽSNS nič nerieši, lebo kotleby sa jednoducho preregistrujú do svojej záložnej strany. Áno, to urobia. No práve preto je popri rozpustení potrebné dôsledne uplatňovať aj platný trestný zákon. Najmä paragrafu o verejnom popieraní, spochybňovaní, schvaľovaní či ospravedlňovaní holokaustu, zločinov režimu založeného na fašistickej ideológii, či zločinov iných hnutí smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd osôb.

No pretože strana, v tomto prípade ĽSNS, nie je abstraktná vec, ale je zoskupením konkrétnych osôb, ak sa tie isté osoby presunú zo zrušenej strany do záložnej, mal by nasledovať návrh na zrušenie aj tej. Takéto úvahy sú namieste už dnes, keď podpredseda Kotlebovej ĽSNS je zároveň štatutárom záložnej Ľudovej strany.

Rovnako postoj, že zakázať túto politickú stranu by bolo obmedzením slobody slova, je celkom mimo. Nehovoriac o tom, že takto neraz argumentujú aj samotní extrémisti, ktorí chcú diskusiu o ohrozeniach demokracie zmeniť na diskusiu o slobode slova. Akoby demokracia nemala mať žiadne limity chrániace ju pred vlastným ohrozením a rozkladom.

Posúvanie hraníc akceptovania extrémizmu zároveň posúva aj hranice ohrozenia demokracie. Preto je návrh na zrušenie Kotlebovej ĽSNS namieste. Ale iba ako jeden z krokov v širšom úsilí vysporiadať sa s rastúcim extrémizmom.

Zároveň však popri pláne ako proti fašistom, verejnosť potrebuje plán slušnej a dôstojnej politiky i dôvody, prečo sa iracionálne neutiekať k extrémistickým a antisystémovým zoskupeniam.

(Aktuálne.sk 31. 5. 2017)

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs