Odstráňte už konečne celý ten boľševický pamätník

 
Proces s výtvarníkom Petrom Kalmusom stále pokračuje. Rozsudok, ktorý mu vymeral samosudca Ladislav Bujňák (štyri mesiace basy podmienečne) a proti ktorému sa Kalmus odvolal, nateraz prekonal všetky doterajšie absurdnosti a paradoxy tejto témy. A to ešte nehovoríme o vypočúvaní Ľuboša Lorenza či Štefana Šefčíka.

Jednou z charakteristických čŕt ruského boľševicko-imperiálneho panstva je označkovanie okupovaného či uzurpovaného územia svojimi symbolmi, pomníkmi a pamätníkmi. Ako pes, ktorý si značkuje svoje územie.

Je zvláštne, ako rýchlo dokážu štátne orgány reagovať a zasiahnuť, keď ide o odstránenie komunistických symbolov či protest proti inštalovaniu pamätných tabúľ protagonistom komunistického režimu. No tie isté orgány nedokážu alebo nechcú reagovať a uplatniť príslušné paragrafy trestného zákona, keď ide o extrémistické prejavy, popieranie a či spochybňovanie holokaustu (porušenie zákona o tzv. osvienčimskej lži) a podobne.

Až to napokon vedie k pochybnostiam, na ktorej strane dnes vlastne štátne orgány stoja.

Ešteže sa hneď po zmene režimu podarilo odstrániť sochy Lenina a Gottwalda, inak by na nás asi civeli dodnes a mali by sme problém sa ich vôbec dotknúť. A keby ich dnes niekto polial farbou, polícia by takého človeka predvolala a vypočúvala. Prípadne by si ešte aj posedel pár dni vo väzbe. Ako nedávno Ľuboš Lorenz.

Nedávno policajti navštevovali Kalmusových susedov a na základe ich vyjadrení vypracovali posudok o jeho povesti. Nie je známe, že by takto navštevovali napríklad Mazurekových susedov či susedov tých, čo inštalovali Biľakovu pamätnú tabuľu. Kalmusovi sudca Bujňák naparí štyri mesiace podmienečne, no o Mazurekových nechutných výrokoch popierajúcich holokaust prešovský vyšetrovateľ Igor Šofranko napíše, že ide o „nepatrnú mieru závažnosti preverovaných výrokov“ a že predmetné výroky „sú pokryté slobodou prejavu“ a nie je možné ich kriminalizovať“ len preto, že s nimi niekto subjektívne nesúhlasí.

Ako som pred časom napísal na inom mieste, ak máme v našom právnom systéme Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, tak symboly tohto režimu nemajú na verejnom priestranstve čo hľadať. Ak ich niekto na protest odstráni a nechce, aby sme tu mali verejné reminiscencie na totalitný režim, zaslúži si podporu verejnosti a nie neustále obťažovanie políciou či dokonca súdmi.

Mimochodom po novembri 1989 boli kosáky a kladivá z košického pamätníka odstránené. Až o niekoľko rokov mal znovu niekto potrebu osadiť ich späť. Absurdné.

Odstraňovanie symbolov pripomínajúcich totalitný režim v zásade až tak veľmi nemení povedomie o minulosti. Ich ponechanie či opätovné inštalovanie však prispieva k znechuteniu z prítomnosti, k plazivému relativizovaniu zločinov minulosti a k neúcte voči obetiam a ich rodinám.

Vskutku je na čase konečne odstrániť nielen samotné symboly, ale celý ten boľševický pamätník.

 

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs