Marián Balázs

  Gágaji, táraji, prďúsi – tieto slová adresoval svojho času svojim kritikom  Vladimír Mečiar. Pred rokmi Dobroslav Trnka hovoril o poslancoch, že sa „trtošili“ a „pregrciavali“. Nuž a v januári minulého roka Igor Matovič označil Andreja Danka slovami „zlodej zaprdený“ a odkázal mu, že mu šľahne jednu po papuli.

  „Nikdy som v minulosti nevyhľadával spoločnosť ľudí ako Boris Kollár. Rovnako nechápem jeho túžbu byť v bande s ľuďmi ako Marine Le Pen, Gert Wilders a podobné nebezpečné indivíduá,“ povedal Igor Matovič v apríli 2019, keď Boris Kollár pozval do Bratislavy predstaviteľov európskych ultranacionalistických a krajne pravicových strán.

  Matovič je nespochybniteľným víťazom parlamentných volieb a historickým víťazom nad stranou Smer-SD (hoci hneď treba dodať, že k tomu mu nahrávali aj známe okolnosti). Voliči teraz očakávajú, že étos víťazstva a etický étos budú pokračovať.

  Veľké protikorupčné pochody pred dvomi rokmi boli dospelým a racionálnym protestom proti svetu, ktorý reprezentuje koalícia Fico-Danko-Bugár.

  Lživé video z dielne strany Smer je v porovnaní s doterajšími spôsobmi Roberta Fica a jeho strany negatívne prelomové: už to nie je len rétorická lož, ale lož je tu emotívne vizualizovaná a takto smerovaná proti politickému oponentovi.

  Prokurátor Jozef Čentéš sa v týchto dňoch vyjadril, že „situácia v justícii a na prokuratúre je veľmi zlá“. Hoci prof. Čentéš to vysvetľuje zlyhaním jednotlivcov, predsa len dodajme, že táto situácia je výsledkom systematického budovania toxických prepojení, kontaktov a vplyvov (aby sme nepoužili pomenovanie mafiánsky štát) v ére vládnutia Roberta Fica a strany Smer.

  Keď v júli 1990 v Bánovciach nad Bebravou osadili pamätnú tabuľu Jozefa Tisa a novovymenovaný kardinál Ján Chryzostom Korec ju posvätil, vyvolalo to pobúrenie doma i v zahraničí. Cirkev to však prešla mlčaním. Až po odmietavom stanovisku vtedajšej federálnej vlády tabuľu demontovali.

  „Obrazy nepriateľa majú najvyššiu prioritu pri konfliktoch,“ upozornil nemecký sociológ Ulrich Beck v knihe Vynachádzanie politiky. Takéto obrazy a konštrukty „predstavujú takpovediac alternatívny zdroj energie pre konsenzus.“

  Roku 2001 vyvolala rozruch kniha politológa a profesora štatistiky na Kodanskej univerzite Bjørna Lomborga Skeptický ekológ. Lomborg v nej popieral, že by zhoršovanie stavu životného prostredia bolo vážne a rizikové. Od bývalého člena Greenpeace to boli šokujúce tvrdenia, ktoré vyvolali vlnu kritiky a búrlivé reakcie expertov i ekologických aktivistov.

  Sú takí, čo žijú „pre“ politiku a takí, čo žijú „z“ politiky. Žiaľ, tých druhých je viac, upozornil nemecký sociológ Max Weber začiatkom roka 1919 v slávnej prednáške na Mníchovskej univerzite.

  S filozofmi Alexandrom Zinovievom a Józefom Tischnerom môžeme povedať, že homo sovieticus je zotročený klient komunizmu, ktorý sa živil výlučne tým, čo mu ponúkal komunistický režim.