Speváčka Jamala na Eurovízii roku 2016 víťaznou piesňou 1944 zasiahla milióny ľudí na celom svete. Stačila jediná pieseň a celý svet si pripomenul krutú históriu. No nielen dávnejšiu históriu, ale aj tú novšiu, anexiu Krymu. Pieseň zaznela pred celým svetom, hoci ju Moskva žiadala zrušiť.
Od ruskej okupácie a anexie Krymu vyjadrovali krymskí Tatári obavy o svoju bezpečnosť i budúcnosť. Pripomínali svoju historickú skúsenosť s Ruskom, keď dal Stalin krymských Tatárov deportovať. „Počas tejto deportácie zomrela jedna z dcér mojej prastarej mamy a bola vyhodená z vagóna ako smeti,“ povedala pred rokmi Jamala. Aj ona sa so svojou rodinou mohla vrátiť na Krym až po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny.
Aby si po anexii Moskva našla cestu k novým represiám, založila na Kryme proruské združenie Tatárov a do vedenia dosadila svojich ľudí. Združenie potom požiadalo o zásah.
Začali sa razie a zatýkania nepohodlných. Pod hlavičkou boja proti terorizmu. Medzi zatknutými bol aj obhajca ľudských práv Emir-Usejn Kuku, ktorého odviedla ruská tajná služba. Traja čelní predstavitelia krymských Tatárov dostali zákaz vstupu na polostrov.
Na anektovanom Kryme zakázali medžlis, neformálny parlament krymských Tatárov. Pod hlavičkou boja proti extrémizmu. Prokurátorka označila vedenie medžlisu za bábky v rukách Západu.
Niekdajšia sólistka milánskej La Scaly už po anexii Krymu kritizovala ruské represie. Označili ju za fašistku. Dostala zákaz navštíviť svoju rodinu. Po normalizačných zásahoch na Kryme prišlo jej víťazné vystúpenie na Eurovízii. Bol to silný symbolický odkaz.
Teraz je tu ďalší symbol a ďalší silný odkaz. Opäť v kontexte ruského boja proti Ukrajine. Víťazstvo ukrajinského folk-rapového Kalush Orchestra. Text piesne Stefania (o matke ich speváka Oleha Psiuka, ktorá to nemá v živote ľahké, a o jej silnom pute so synom) získal v kontexte aktuálnych udalostí nový význam a širší rozmer. Nový, emotívny náboj zasahujúci všetky matky a ich deti. Silný odkaz prihovárajúci sa celému svetu. Odkaz zdôraznený výzvou priamo z pódia, aby svet pomohol Ukrajine, Mariupolu, Azovstalu.
Tvrdenia o spolitizovaní súťaže sú nezmyselné. Národné poroty zaradili ukrajinskú skupinu na 4. miesto, no milióny divákov ich svojimi hlasmi posunuli k víťazstvu. Ak pri víťazstve Jamaly aj Kalush Orchestra, resp. pri rozhodovaní divákov, komu pošlú svoj hlas, zavážil aj moment solidarity, je to dobré znamenie. Že milióny ľudí nie sú k páchaným krutostiam a ich obetiam ľahostajné, že aj takto chcú vyjadriť solidaritu s obeťami a odsúdenie ruských zverstiev.
Ukrajina tak zvíťazila vďaka diváckym hlasom. Mimochodom, ako je možné, že na festivale, ktorý sleduje takmer 200 miliónov divákov na celom svete a dáva príležitosť aj k propagácii každej zúčastnenej krajiny, Slovensko už desať rokov nemá zastúpenie?
Nápad prezidenta Zelenského usporiadať Eurovíziu v obnovenom Mariupole je skvelý. Bol by to ďalší silný symbol a odkaz. Treba len dúfať, že to bude možné čo najskôr.