U premiéra Hegera sme si už, žiaľ, zvykli, že podobne ako Matovič a Fico aj on všetkých dokáže nahádzať do jedného špinavého vreca a že jeho rétorika je matovičovsky nadutá, keď verejnosti opakovane podsúva predstavu, že doteraz nikto nič nerobil, alebo aspoň nie toľko čo táto vláda, ale teraz konečne sme tu my, ktorí pracujeme a robíme pre ľudí. A tak ďalej.
K tomu niekedy pridá aj ukážku svojej nerozhľadenosti a neznalosti. Napríklad tvrdením, že „energetická kríza tu nebola od druhej svetovej vojny“.
Takže, pán premiér…
V 70. rokoch 20. storočia prepukla veľká energetická kríza v dôsledku nedostatku ropy a následne zvýšených cien. Boli to vlastne dve po sebe nasledujúce energetické krízy, ktoré sa spájajú s rokmi 1973 a 1979.
Vo vtedajšom Československu sme zažili ešte dve ďalšie vážne energetické krízy v rokoch 1979 a 1985.
Energetická kríza v 70. rokoch
Najprv to bola ropná kríza roku 1973, ktorá spolu so šokom z ceny ropy bola označovaná za prvú krízu od Veľkej hospodárskej krízy (1929-1933) s vážnymi a dlhšie trvajúcimi dopadmi na ekonomiku.
O pár rokov neskôr roku 1979 v dôsledku tzv. Jomkippurskej vojny (Egypt a Sýria napadli Izrael) a Iránskej islamskej revolúcie došlo k prerušeniu dodávok ropy z Blízkeho východu. Ceny ropy značne vzrástli, čo napokon viedlo k stagnácii hospodárskeho rastu. Výsledkom bola aj rýchlo sa zvyšujúca nezamestnanosť v západnom svete.
Z tohto obdobia je známy termín stagflácie, ktorý vyjadruje kombináciu inflácie, ekonomickej stagnácie a vysokej nezamestnanosti.
Okrem toho napríklad oceliarska kríza či krach na akciových trhoch a ďalšie negatívne javy komplexne znamenali veľmi vážnu krízovú situáciu. Viaceré krajiny si potom začali vytvárať strategické zásoby ropy pre prípad podobnej krízy v budúcnosti.
Ďalšie energetické krízy
V samotnom Československu (a teda aj na území Slovenska) a v okolitých krajinách bola vážna energetická kríza aj začiatkom roka 1979.
V priebehu niekoľkých hodín sa počasie ochladilo z 10 stupňov na mínus 20-25. Uhlie sa míňalo, takmer všetky prevádzkové nezakryté zásoby uhlia zamrzli, ďalšia ťažba musela byť značne obmedzená, technika zamŕzala, dochádzalo k poruchám. K tomu výpadky v dodávkach elektriny a kolaps celých systémov vykurovania. O dopravnej kalamite ani nehovoriac.
Viaceré prevádzky boli zastavené, podniky mali nariadené znížiť spotrebu energie. Dokonca aj vtedajšia Československá televízia musela výrazne obmedziť vysielanie na pár večerných hodín, divadlá a galérie boli zatvorené. Školy mali tzv. uhoľné prázdniny.
Bola to vážna energetická kríza, ktorá postihla vtedajšie Československo i niektoré ďalšie krajiny.
Situácia sa opakovala o pár rokov neskôr roku 1985, keď prepukla ďalšia energetická kríza. Opäť silné mrazy (znovu 20-25 pod nulou) spôsobili výrazne zvýšený odber elektriny. Vykurovať sa museli aj priestory (napríklad sklady potravín), v ktorých to za bežných podmienok nebolo potrebné.
Mimoriadne nízke teploty spôsobili výrazné obmedzenie ťažby uhlia, ako aj množstvo porúch na uhoľných elektrárňach, čo opäť viedlo k obrovským problémom v zásobovaní uhlím.
Aby toho nebolo málo, v českej elektrárni Mělník došlo k explózii a elektráreň museli odstaviť, čo vo svojich dôsledkoch spôsobilo ďalšie problémy.
Situácia bola natoľko kritická, že niektoré regióny museli byť odpojené od elektriny. Bolo to uplatnenie tzv. vypínacieho havarijného plánu, čo znamenalo, že situácia je mimoriadne kritická. Predstavte si situáciu, keď sú mrazy 20 stupňov pod nulou a celý váš región je odpojený od elektriny, pretože v krajine je obrovská energetická kríza.
Takže, pán premiér, to naozaj myslíte vážne, že tu od druhej svetovej vojny energetická kríza nebola?