Pochodeň Michala Lefčíka

 
Po sebaupálení Jana Palacha nasledovala vlna ďalších protestných samovrážd, aká v dejinách nemá obdobu. A potom vzbĺkla pochodeň aj v Košiciach. Príbeh sebaupálenia Michala Lefčíka sme však začínali objavovať až po zmene režimu.

Dňa 11. apríla 1969 krátko pred 18. hod. sa v Košiciach devätnásťročný vojak základnej služby Michal Lefčík zapálil horľavinou. Napriek snahe ľudí zachrániť ho zhorel takmer do tla. O tri dni neskôr noviny Večer priniesli krátku správu s cynickým nadpisom Módna smrť.

V liste na rozlúčku napísal, že „tu ide o budúcnosť celého nášho národa“, „o budúcnosť našich detí“. „Ja tu sedím a niekde v tom okamihu ide o ľudské životy.“

Policajná správa, ktorá bola sprístupnená až roku 2014, detailne opisuje priebeh sebaupálenia. Zväzok je však nápadne útly. Ako pred časom upozornil historik Michal Furmanik, podľa uvedenej správy by sa mali vo zväzku nachádzať aj fotografie z miesta činu, no tie chýbajú. Chýbajú tiež správy o pokračovaní vyšetrovania. Nie je tam ani lístoček, ktorý podľa svedkov Lefčík položil na kamennú obrubu tesne pred zapálením horľaviny a ktorý potom policajti zobrali. Podľa svedkov mali byť na ňom slová, ktorými naznačoval pokračovanie v Palachovom čine.

Z ambulantnej knihy na klinike, kam bolo zhorené telo prevezené, boli vymazané lekárske záznamy. Jediným dochovaným je svedectvo vtedajšieho službukonajúceho lekára, ktorý prehovoril roku 1991. Lefčíkovu rodinu a priateľov vyšetrovali a podobne ako svedkom pohrozili, aby o tom nikomu nehovorili. ŠtB zhabala jeho rodine všetky Lefčíkove listy, osobné veci i fotografie. Klasifikačné záznamy z učilišťa, na ktorom sa učil, boli zjavne sfalšované. ŠtB mazala všetky stopy súvisiace s tragédiou. Na Lefčíka sa malo zabudnúť.

Pred nástupom na vojenčinu pracoval v Prahe. Podľa tvrdení jeho matky sa tam mal spoznať s Janom Palachom. V dokumente Obeť a obeta (1991) jeden jeho pražský kolega spomína, že Lefčík patril k nejakej skupinke.

Už samotné miesto sebaupálenia má silnú výpovednú hodnotu. Upálil sa na Námestí osloboditeľov, na mieste, kde v auguste 1968 došlo k najväčším stretom košickej mládeže s okupačnými sovietskymi vojakmi.

Viaceré otázky stále zostávajú nezodpovedané. No vďaka tým, čo sa pred rokmi pustili do bádania a zhromažďovania informácií, príbeh Michala Lefčíka nie je zabudnutý.

(kosicednes.sk 15. 4. 2017)