Politická satira v hokejovom hľadisku

 
Dajme góly človeku ako len človek človeku. Táto vtipná parafráza Dankovho rétorického skvostu vystavená v priamom prenose v kolínskom hľadisku šéfa národniarov trápiť nemusí. Lebo parafrázujúc Dankove slová, jeho voliči nie sú na hokeji, oni sú v regióne.

Kapitán Danko sa zatiaľ nemusí obávať ani zdieľania tohto vtipného odkazu na sociálnych sieťach, podobne ako ani zdieľania všetkých tých rétorických nepodarkov či bozkávania výložiek, lebo veď jeho voliči nie sú na facebooku, sú v regiónoch. Aspoň tak to má zanalyzované kapitán.

Ľudia ako Fico a Danko nevedia, čo je satira, nerozumejú jej, poprípade sa ňou cítia dotknutí. Aj v tom sú kontinuálne podobní Mečiarovi a Slotovi. Oni sú len radi, že na obrazovkách sa dnes presadzuje povrchná, urehotaná zábava, humor bez inteligencie, prázdne a neraz až podpásové vtipkovanie. Pretože vedia, že inteligentný humor môže spontánne prejsť do politickej satiry, ktorá je pre nich nepríjemná a vnímajú ju ako útok. Dobre vedia, že v zápase proti mečiarizmu dôležitú rolu zohrala aj politická satira. Aj preto sa už dlhodobo systematicky vytláča politická satira, aby nezavadzala, nevyrušovala svoje nedotknuteľné potenciálne terče a nespochybňovala ich v očiach voličov.

No ak politická satira nemá programové miesto na obrazovkách, treba jej nájsť miesto tam a takým spôsobom, kde a ako to možné je. Napríklad aj tým kartónovým nápisom v kolínskom hľadisku. Alebo originálnymi spôsobmi Ďura Kemku. Alebo vážnym, no zároveň vtipným spôsobom a triafaním do čierneho nedávno zvolil Maroš Kramár. A v neposlednom rade aj obnovenými kabaretmi Milana Markoviča. Pretože pre politikov švihnutých silným egom a mocenskými sklonmi je najhoršie, keď ich niekto zosmiešni. Oni svojich politických súperov i oponentov radi zosmiešňujú a urážajú, no neznesú, keď si niekto robí žarty z nich. Keď im niekto pripomenie stav ich chrbtovej kosti. Keď niekto odrazu ukáže prstom a odhalí, že aj tento kráľ je nahý.

Nejde tu, samozrejme, o to, že by sme redukovali spôsoby odporu proti klonovanému mečiarizmu iba na tento úsmevný a odľahčený rozmer. Samozrejme je nutné a naliehavé denne demaskovať pošľapávanie demokracie koalíciou Fico-Danko-Bugár, poukazovať na kauzy či na oligarchické pozadie a prepojenia, vecne oponovať vládne riešenia tam, kde je to namieste, hľadať perspektívnu programovú, hodnotovú a personálnu alternatívu a podobne.

No popri tom práve tie spontánne útržky politickej satiry, vtipná nápaditosť bežných ľudí i známych osobností by mohla byť jednou z ciest, ako dostať napríklad odkaz o reálnom svete kapitána Danka aj do povedomia jeho voličov. Pretože aj z tých regiónov občas zájdu na facebook. Nie babky národniarky, ani otcovia národniari, ale ich dospievajúce deti a kamaráti ich detí určite áno.

(Aktuálne.sk 11. 5. 2017)

 

 

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs