Politické zneužívanie náboženstva a rozpútavanie kultúrnej vojny je otravou pre spoločnosť

 
Pred časom americká historička ideí Gertrude Himmelfarbová v knihe Jeden národ, dve kultúry upozornila, že v Spojených štátoch je už od šesťdesiatych rokov nová deliaca čiara. Tá nekopíruje tradičnú líniu medzi bohatými a chudobnými, vzdelanými či nevzdelanými, ale tiahne sa naprieč spoločenskými triedami, etnikami a náboženstvami. Nová deliaca čiara je podľa nej daná morálnymi a kultúrnymi hodnotami.

Vytvorili sa tak dve kultúry: konzervatívna a progresivistická. Reprezentantka prvej generácie amerických neokonzervatívcov však vysoko oceňuje, že Američania napriek tomuto novému rozdeleniu na „dve kultúry“, zostávajú „jedným národom“.

Avšak od začiatku prvej kandidatúry Donalda Trumpa sa náboženstvo stalo spolitizovanou témou a prostriedkom kultúrnej vojny, čo urýchlilo proces vzájomného vzďaľovania sa týchto dvoch kultúr. Dnes je Amerika roztrieštená, čo zakladá zásadnú výzvu pre Joea Bidena k opätovnému zmiereniu oboch táborov, k zjednoteniu krajiny a k obnoveniu dôveryhodnej podoby tzv. civil religion.

Podľa nedávneho výskumu sa 40 percent Američanov nepovažuje za náboženských. Z hľadiska formálnej príslušnosti dnes zhruba 25 percent Američanov nepatrí k žiadnej cirkvi či denominácii. Pritom začiatkom deväťdesiatych rokov to bolo len 6 percent.

Donedávna mladší dospelí ľudia vykazovali odklon od náboženstva, no neskôr, keď sa usadili, založili si rodinu a vychovávali deti, sa k náboženstvu vrátili. Podľa výskumov však v generácii, ktorá sa narodila koncom osemdesiatych rokov a na prelome tisícročí, po odklone od náboženstva už návrat k nemu nebadať. Okrem toho až 57 percent tejto generácie vníma nábožensky založených ľudí ako menej tolerantných voči nositeľom iných názorov.

Podľa výskumov tzv. tvrdé jadro veriacich zostáva nemenné, čo je zhruba jedna tretina Američanov, znížil sa však počet umiernených veriacich a vzrástol počet „sekulárnych“ občanov.

Avšak to, čo sa zmenilo omnoho viac, je prehĺbenie svetonázorovej či ideologickej vzdialenosti medzi nimi.

Toto rozdelenie sa prenáša aj do politickej sféry. Väčšina konzervatívnych voličov inklinuje k republikánom, väčšina sekulárnych (liberálnych) k demokratom. Ako správne poznamenal psychológ Marek Jurkovič spoluautor knihy Prečo ľudia veria nezmyslom, kultúrna identita sa „týka aj politických pozícií“.

Trumpova éra opäť ukázala, že politické zneužívanie náboženstva a rozdúchavanie kultúrnej vojny je v konečnom dôsledku kontraproduktívne a pre všetkých zničujúce. Neprospieva ani samotnému náboženstvu ani spoločnosti ako takej.

Aj keď skúsenosť je zväčša neprenosná, toto poznanie platí aj pre Slovensko. Politické zneužívanie náboženstva a presadzovanie vlastných nábožensko-kultúrnych presvedčení za každú cenu je kontraproduktívne, no pre samotných aktérov je prostriedkom sebapotvrdzovania a démonizovania „zlého“ liberálneho sveta.

Rozdúchavanie kultúrnej vojny je pre spoločnosť vždy zničujúce. Možno ňou len otráviť spoločnosť, prehĺbiť napätie a vyvolať zbytočnú averziu voči hodnotovému svetu, ktorý má v skutočnosti inšpirujúci potenciál a je hodný úcty a rešpektu.

Print Friendly
Marián Balázs