Politika militantného populizmu sa naďalej úspešne presadzuje

 
V diskusiách o spoločnosti sa neraz objavujú tvrdenia, že u nás, resp. v krajinách s komunistickou minulosťou vôbec sú niektoré s demokraciou nesúladné postoje a spôsoby prejavom či dôsledkom krátkej demokratickej skúsenosti.

Znie to už ako fráza, ale vskutku žiadna demokracia nie je hotová, tobôž nie bezchybná. Aj preto hovoríme o rozvoji demokracie. Popri tom skúsenosť potvrdzuje, že všetky demokracie, aj tie najstaršie, opakovane čelia krízam, rizikám a ohrozeniam. Tie sú vo všetkých demokraciách podobné: riziká korupcie, klientelizmu, či zníženej vymožiteľnosti práva, ekonomické krízy, ale aj riziká spojené s populizmom či demagógiou. Čelíme rovnakým, alebo aspoň veľmi podobným rizikám a ohrozeniam – rozdiel je však v tom, akým spôsobom im vieme predchádzať, ako s nimi narábame a ako ich riešime.

Máme rovnaké demokratické možnosti i nástroje na prekonávanie rizík a ohrození ako v krajinách Západnej Európy, teda v krajinách s dlhšou skúsenosťou s demokraciou, resp. s dlhším budovaním demokracie. Rozdiel je daný najmä obdobím nutným na zmenu mentality a hodnôt.

Je pravda, že dlhšia skúsenosť s demokraciou vytvára určité kultúrne vzorce, ktoré môžu byť odolnejšie voči ohrozeniam. Rozdiel je zrejme v riešení rizík a ohrození a v schopnosti eliminovať ich dôsledky.

V tomto kontexte český profesor politických vied Petr Fiala pred časom pripomenul, že ohrozením demokracie sú neraz idey a fenomény, ktoré sú určitými sociálnymi či politickými skupinami „považované za dobré a stávajú sa súčasťou politickej kultúry, bez dostatočnej reflexie ich nebezpečnosti“. Preto sú pre demokraciu dôležité „nielen demokratické inštitúcie a procesy, ale aj prevládajúca vôľa demokratické mechanizmy zachovať“. Ak by táto vôľa „bola z nejakých dôvodov, ktoré budú spravidla vyzerať ako dobré alebo nutné, oslabená, znamenalo by to nebezpečenstvo pre demokraciu“.

Prezidentské voľby v Českej republike ukázali, že vytváranie pocitu ohrozenia a následne „ochranárska“ politika a politika militantného populizmu s oslovovaním najnižších pudov, aké v ľuďoch sú, sa najmä v krajinách s komunistickou minulosťou naďalej úspešne presadzuje. Ukázali, že akceptovanie postojov, ktoré sú považované za dobré, hoci sú pre spoločnosť a demokraciu v skutočnosti vážnym ohrozením, dokáže nanovo posadiť do funkcie hlavy štátu človeka, za ktorého verejné vystupovanie sa musí každý slušný a demokratický občan hanbiť.

Pocity ohrozenia nie sú špecificky „naše“, sú aj v krajinách Západnej Európy. Rozdiel je v tom, komu dáva verejnosť v atmosfére ich rozdúchavania dôveru. V posledných rokoch sa to javí tak, že Kiskovo víťazstvo bolo skôr šťastnou výnimkou než vzorcom či pravidlom. O to viac, že ani v Česku ani na Slovensku nateraz žiadne svetielko na konci tunela ani len nebliká. Tak či onak aspoň rozhodnutie Jiřího Drahoša pokračovať vo verejnom živote je pre Česko nateraz dobrou správou.

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs