Na posilňovaní fašistov nesie vinu koalícia aj opozícia

 
Najnovšie zistenie, že až 20 percent prvovoličov by volilo fašistov, síce mnohých udivuje, no takéto zistenie vôbec nie je nové a preto ani prekvapujúce.

V máji tohto roku som na tomto mieste napísal, že už rok 2016 bol z tohto hľadiska varovný: v parlamentných voľbách boli u provovoličov najviac preferovaní kotlebovci. Na tento fakt upozornila štúdia Inštitútu pre verejné otázky (IVO), podľa ktorej takmer polovica mladých voličov ĽSNS si do voľby tejto strany premieta svoju kritiku a nespokojnosť s (ne)riešením spoločenských problémov.

To, že vládna moc sa takýmito súvislosťami nenechá vyrušovať je jedna vec (napokon sa potvrdilo, že reči o hrádzi proti extrémizmu boli len klamným nástrojom koaličného politického marketingu). Ale že podobné výskumy a štúdie zostávajú mimo hlbšej reflexie parlamentnej demokratickej opozície, je rovnako vážne, ak nie – vzhľadom na jej ambície – ešte vážnejšie.

Ak sa pozrieme na ďalšie výskumy, zistíme, že roku 2016 až 88 percent občanov vnímalo ako najväčší problém korupciu, klientelizmus a rozkrádanie verejných zdrojov. Ako uvádza štúdia IVO s názvom Zaostrené na extrémizmus, občania považujú vládu i parlament za menej dôveryhodné ako Európsku úniu. Zdrojom pesimizmu a nedôvery občanov je najmä pretrvávanie chronických problémov.

Namiesto toho, aby vládna moc reflektovala túto situáciu a silnú mieru znepokojenia občanov práve uvedeným spektrom problémov a káuz, kontinuálne pokračuje v arogantnom štýle, radikalizovaní rétoriky, útokoch proti novinárom, osočovaní občianskeho sektora, či v šírení konšpirácií.

V radikalizovaní rétoriky podnes pokračujú aj lídri demokratickej časti parlamentnej opozície. Predbiehaním sa v takejto rétorike obe strany svorne vytvárajú agresívnu atmosféru, ktorá sa vniesla aj do verejných debát o závažných témach a problémoch. V tejto súvislosti uvedená štúdia už pred dvomi rokmi upozornila na vážne nebezpečenstvo toho, že témy sú diskutované spôsobom, ktorý vedie k názorovému radikalizovaniu.

Minulý rok viaceré výskumy a štúdie potvrdili, že v miere dôvery nenastala pozitívna zmena, naďalej prevláda pesimizmus, frustrácia a sklamanie. Klamať, kradnúť a podvádzať, ako aj šíriť nevraživosť a radikalizovať rétoriku sa stáva normou politiky. Roku 2017 sa až dve tretiny občanov vyjadrili, že takéto smerovanie krajiny považuje za nesprávne. Naďalej pretrváva kriticky nízka miera dôvery k vláde, parlamentu i justícii.

Rok 2018 v tomto smerovaní nepriniesol žiadny pozitívny zlom. K tomu si sem dosaďme všetky kauzy a škandály, ktoré sa objavili v ostatných mesiacoch.

Popri tom je Slovensko poznačené všeobecnou nedôverou. Nejde len o vysokú mieru nedôvery k inštitúciám demokracie na Slovensku. Ak 89 percent občanov vyjadruje nedôveru voči druhým, je to pre spoločnosť vážne memento. Etablované politické strany a ich lídri svojím vystupovaním všeobecnú atmosféru nedôvery (ktorej súčasťou je aj politická nedôvera) len prehlbujú.

Výsledkom je okrem iného aj posilňovanie extrémistov a protisystémových zoskupení a stabilizovanie ich voličského zázemia medzi mladými ľuďmi. Na tom má svoj diel viny rovnako vládna moc, ako aj demokratická časť parlamentnej opozície.

Ak dnes hľadáme slušnú a demokratickú alternatívu, čoraz viac ju budeme musieť hľadať ako alternatívu nielen k vládnej moci.

 

 

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs