Potvrdzuje sa, že Heger je len bábkový premiér

 
Eduard Heger mal (a v zásade ešte stále má) jedinečnú príležitosť pozitívne sa zapísať do príbehu slovenskej politiky. Funkciu premiéra dostal priam ako dar z neba, ocitol sa v pozícii, o akej sa mu asi ani nesnívalo. Veľmi rýchlo mal možnosť vyvrátiť tvrdenia, že bude len bábkovým premiérom.

Stála pred ním výzva či úloha upokojiť situáciu, napraviť chaos a rozvrat vlády i štátu, vrátiť strácajúcu sa dôveru k vláde a riadiť krajinu tak, aby z pandémie vyšla čo najlepšie. Mal na to všetky predpoklady: slušnejšie vystupovanie než aké sme videli u jeho dvoch predchodcov, dôvera koaličných partnerov, ochota vedcov a všetkých odborníkov pomôcť svojimi poznatkami a návrhmi pri riešení pandémie a v neposlednom rade v zásade dobré meno, ktoré si niesol z pozície ministra financií.

Na druhej strane však má pred naplnením tejto príležitosti jednu obrovskú prekážku: Igora Matoviča ako člena vlády. Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že táto prekážka je (zatiaľ) neprekonateľná a Heger je len bábkovým premiérom bábkovej vlády. Úslužný Matovičovi aj v tejto novej situácii.

Po ďalších škandalóznych spôsoboch Igora Matoviča mal premiér príležitosť ukázať, že je politicky svojprávny a zodpovedný. Morálnou i politickou povinnosťou Eduarda Hegera bolo okamžite sa za Matovičovo správanie vedcom i celej verejnosti ospravedlniť a zároveň Matovičovi symbolicky ukázať žltú kartu s pohrozením, že v prípade opakovania podobnej situácie to už bude červená, teda návrh na odvolanie z funkcie ministra.

Lenže Heger potvrdzuje, že je len bábkovým premiérom, ktorý Matovičovi dovolí všetko aj za cenu ďalšej hanby doma i v zahraničí a tiež za cenu pokračujúceho rozvracania vlády i štátu.

To, že Matovič je po páde vlády teraz ministrom, je hanba celej koalície. Potom, ako podali demisiu ministri za SaS, karta bola v rukách Veroniky Remišovej. Stačilo povedať, že vláda má zmysel len bez Matoviča. Bodka. Takýto spoločný postoj SaS a Za ľudí by Matovič neprebil a Čierny Peter by zostal v rukách OĽaNO.

Lenže Remišová ukázala, že k ministerskej stoličke je prilepená ako málokto a pre tento egoistický karierizmus je ochotná obetovať aj preferencie strany i kvalitných členov, resp. poslancov. To, že likviduje potenciál strany a posiela svoju stranu do zabudnutie je jej zjavne jedno, politická kariéra je pre ňu nadovšetko. Ak hľadáme hlbšie politické príčiny dnešnej situácie, treba ich hľadať aj v tomto kariérnom egoizme Veroniky Remišovej.

Späť k Hegerovi. Ešte stále má príležitosť ukázať, že vo svojej funkcii obstojí. Stačí sa ospravedlniť za správanie sa Igora Matoviča a ukázať mu spomínanú žltú kartu s hrozbou červenej. Ak to ani po prvotnom vajataní uprostred širokého verejného pobúrenia neurobí, definitívne potvrdí všetky reči o bábkovom premiérovi a bábkovej vláde.

Print Friendly
Marián Balázs