Prečo polícia nemá záujem o Kosíkovu výpoveď?

 
Po zrušení Mečiarových amnestií som na inom mieste napísal, že víťazná eufória nie je namieste, a to ani v prípade opozície. Bez ohľadu na to, akým spôsobom boli Mečiarove amnestie zrušené, namieste je otázka, prečo sa vo veci ďalej nič nerobí.

Zrušenie amnestií by nemalo byť samoúčelné, ale malo (by) otvoriť dvere spravodlivosti. V nadväznosti na zrušenie amnestií by to mala byť veľká výzva a téma aj pre demokratickú opozíciu.

Spravodlivosť a vyvodenie zodpovednosti za zavlečenie Michala Kováča ml. za účasti štátnych orgánov Slovenskej republiky a objasnenie vraždy Róberta Remiáša sú práve tým, k čomu by malo zrušenie amnestií viesť. Potvrdzujú sa však skeptické názory, že za bezprecedentné činy nik neponesie zodpovednosť.

Postaviť pred súd zopár vtedajších pešiakov by nič neriešilo. Dokonca by to bolo pre vládnu moc kontraproduktívne, pretože v takom prípade by sa verejnosť dožadovala trestu pre „veľké ryby“. Lenže odrazu postaviť pred súd práve konštruktérov zavlečenia by najmä vzhľadom na oligarchické a biznisové prepojenia bolo pre Smer a SNS priveľkým rizikom. Bugárovci potrebujú za každú cenu udržať vládu, preto z pragmatických dôvodov nebudú pichať do osieho hniezda. Popri tom nezabúdajme, že SNS bola v tých rokoch súčasťou vládnej koalície, resp. Mečiarovej vlády, takže politicky je to mimoriadne citlivé aj pre národniarov.

Je zrejmé, že polícia, podmanená vládnou mocou, nemá najmenší dôvod niečo v tejto veci robiť. Tak za Kaliňáka, ako za Sakovej. Je jedno, kto je formálne v ministerskom kresle, pointa je rovnaká.

Nečudujme sa teda, že bývalý príslušník SIS Ľuboš Kosík, ktorý vie veľmi veľa, chce prehovoriť, ale slovenská polícia ho ignoruje. Nie tak dávny postoj vtedajšieho ministra vnútra Róberta Kaliňáka bol nechutne cynický a škandalózny, z hľadiska vládnej moci bol však veľmi pragmatický. Keby Kosíka nespochybnil a nezosmiešnil, musel by odpovedať na otázky, prečo polícia nekoná. A to by bolo ešte horšie.

Všade inde by už za Kosíkom vyštartovali kompetentní vyšetrovatelia a polícia a prokuratúra by našli spôsob, ako získať Kosíkovu výpoveď. O zavlečení Michala Kováča ml., o pokuse o vraždu korunného svedka Oskara Fegyveresa a o vražde Róberta Remiáša.

Lenže pre Kaliňáka je Kosík nepríjemný aj z osobných dôvodov. Kosík z väzenia potvrdil, že do prípravy Fegyveresovej vraždy bola zaangažovaná aj súčasná Kaliňákova manželka Zuzana, v mečiarovských časoch príslušníčka SIS. Podľa Kosíka mala byť členkou skupiny, ktorá mala roku 1997 vyhľadať Fegyveresa v zahraničí.

Skutočnosť, že novinári zistia, kde Kosík je a navštívia ho, no polícia sa tvári akoby nič, je škandál. Škandál polície a prokuratúry, Kaliňáka, Sakovej i Gajdoša.

Lenže viete si predstaviť, že by polícia dnes nástojila na Kosíkovej výpovedi, pričom si vieme domyslieť, že v súvislosti s uvedenými kauzami by prehovoril o konkrétnych menách, o prepojeniach štátu s mafiou, o nelegálnych aktivitách štátnych orgánov v časoch Mečiarovej vlády a Lexom riadenej SIS? Mnohým, najmä tým skôr narodeným, sa obavy z Kosíkovej výpovede môžu zdať nepochopiteľné. Stačí si však pozornejšie pozrieť prepojenia od minulosti k prítomnosti a všetko sa ukáže vo svetle nie nepochopiteľnom.

Bývalý príslušník SIS chce prehovoriť o najvážnejších kauzách v novodobých dejinách Slovenska. Polícia o jeho výpoveď nemá záujem a ignoruje ho. V časoch tejto vládnej moci majú na to zrejme veľmi vážne dôvody.

 

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs