Prečo sa mladí ľudia prikláňajú k extrémistom

 
Frustrácia z neriešenia kľúčových spoločenských problémov vedie zväčša k dvom typom správania: k občianskej apatii a k príklonu k politickému extrémizmu.

Záujem mladých ľudí o politiku klesá, alebo je orientovaný na extrémistické postoje a ich nositeľov. Už rok 2016 bol varovný, keď v parlamentných voľbách bola u prvovoličov najviac preferovanou stranou ĽSNS (volila ich viac ako pätina všetkých prvovoličov). Na tieto súvislosti upozornila pred časom štúdia Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorá síce zostala bez väčšieho povšimnutia, no mala by sa jej venovať pozornosť.

Prieskumy potvrdzujú, že pri formovaní záujmu mladých ľudí o politiku, resp. spoločensko-politické otázky zohráva kľúčovú rolu internetové prostredie. Podľa štúdie Mladí ľudia a riziká extrémizmu takmer polovica mladých ľudí získava informácie o dianí v spoločnosti z internetu (najmä blogy,  sociálne siete a diskusné fóra) pravidelne. Mladých ľudí najviac zaujímajú na internete negatívne zahranično-politické témy ako terorizmus, vojny a konflikty, ale aj otázky životného prostredia, environmentálne a ekologické témy. Medzi preferované témy patrí aj oblasť ľudských práv a boja proti rasizmu a diskriminácii. Viac ako polovica mladých ľudí sa zaujíma aj o vnútornú politiku či témy ako korupcia, klientelizmus a pod.

Tieto zistenia paradoxne akoby boli v protiklade s dvomi inými zisteniami: s klesajúcim záujmom mladých ľudí o politiku a s preferovaním extrémistov medzi prvovoličmi.

Okrem toho podľa výskumu IVO takmer tri štvrtiny občanov vnímajú extrémizmus ako závažný a znepokojujúci problém. Podobne je takýto postoj zastúpený aj medzi mladými ľuďmi.

Ako je potom možné, že medzi mladými ľuďmi a najmä prvovoličmi bodujú extrémisti? Výskum odhalil niekoľko faktorov.

Takmer polovica mladých voličov ĽSNS si do voľby tejto strany premieta svoju kritiku a nespokojnosť s (ne)riešení spoločenských problémov. Pri ich príklone k tejto strane nerezonuje primárne voľba extrémizmu (ktorý v tomto kontexte celkom logiky bagatelizujú), ale voľba z frustrácie a protestu. „S rastúcou frustráciou v spoločnosti sa tak riziko príklonu mladých k radikálom – ako k jedinej politickej alternatíve – môže nebezpečne zvyšovať,“ upozorňuj štúdia.

Ďalším znepokojujúcim zistením je, že sympatie ku kotlebovcom prevyšujú ich deklarovanú volebnú podporu. V niektorých otázkach prejavujú sympatie priamo s Kotlebom aj voliči iných strán. To znamená potenciál pre ďalší rast extrémistov nielen ich primárnou preferenciou, ale aj odlivom voličov od iných strán. Tento potenciál je najväčší medzi mladými ľuďmi, ľuďmi s nižším vzdelaním a nižším sociálno-ekonomickým zázemím.

Dôležitým faktorom sú aj sympatie s postojmi kultúrnej uzavretosti a s národným či rasovým dôrazom.

Okrem toho svoju rolu zohráva aj fakt, že extrémisti sú už parlamentnou súčasťou politického spektra. Ako konštatuje aj uvedená štúdia, nárast preferencií extrémistov je „o to nebezpečnejší, že sa odohráva už v inštitucionálnom ­- teda nie podporou akéhosi „neorganizovaného“ hnutia či myšlienkovej platformy, ale etablovanej parlamentnej strany so všetkým čo k tomu patrí“.

Autor tohto textu už viackrát upozornil na nebezpečenstvo rozširovania priestoru ich verejného akceptovania, ako napríklad pozvaním na spomienku na Sviečkovú manifestáciu, či najnovšie výzvou skupiny kňazov hlasovať za návrh extrémistov, ale aj pozývaním do diskusných relácií v médiách. Deklarovať odmietanie extrémizmu, no zároveň mať svoje argumenty, prečo v konkrétnych prípadoch extrémisti nevadia, je zo spoločenského hľadiska, t. j. z hľadiska neželaných dôsledkov mimoriadne nebezpečné. Dejiny by nás už o tom mali dostatočne poučiť.

Výskum priniesol aj ďalšie zaujímavé zistenie: bagatelizovanie problematiky extrémizmu medzi mladými ľuďmi je rozšírenejšie na západe Slovenska (Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj) než na východe (Košický a Prešovský kraj).

Župné voľby v novembri 2017 ukázali, že cestou ako zastaviť rast extrémistov je najmä spoločná a dôveryhodná alternatíva. Lenže na celoštátnej úrovni je situácia dlhodobo celkom iná. Nehovoriac o tom, že protesty a nespokojnosť občanov so spôsobom politiky vládnej koalície sa nepremietajú do preferencií demokratickej opozície. Naopak, extrémisti rastú. To by tiež malo byť varovným signálom, hoci, ako sa ukazuje, všetci ho ignorujú a koalícia i opozícia pokračuje v doterajšom štýle. Žiaľ, doplácame na to všetci.

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs