Prečo na území bývalej NDR silnejú radikáli a populisti? V Nemecku sa už hovorí o paradoxe spokojnosti

 
Vládne strany v krajinských voľbách v Sasku (CDU) a Brandenbursku (SPD) zvíťazili. V kontexte posilňovania radikálov a populistov v týchto regiónoch je to aj napriek stratám bezpochyby úspech.

Už pred krajinskými voľbami prieskumy ukazovali, že na území bývalého Východného Nemecka vyše 20 percent voličov podporuje populistickú a krajnepravicovú AfD. Diskusia, ktorá sa rozvinula a stále pokračuje, prináša niekoľko vysvetlení.

Niektorí vidia príčinu najmä v odchode mladých ľudí do západných oblastí Nemecka, takže na východe zostáva prevažne staršia generácia s nostalgiou za niekdajším režimom alebo s príklonom ultrakonzervativizmu a silnému nacionalistickému vodcovstvu. Lenže štatistiky tieto názory nepotvrdzujú, naopak, AfD má najsilnejšiu podporu nie u staršej generácie, ale medzi mladými ľuďmi a voličmi zo strednej vrstvy.

Iní vysvetľujú podporu radikálov v týchto regiónoch spoločenským dedičstvom NDR v podobe nedôvery k politike. Ďalší vidia príčinu v absencii skúseností s pluralitou a otvorenou spoločnosťou, čo u mnohých ešte stále ústí do neschopnosti či neochoty uniesť výzvy plurality a otvorenej spoločnosti. Napokon niektorí historici vidia príčinu v (na území bývalého komunistického Nemecka) nespracovanej minulosti nacizmu a komunizmu.

Častejším vysvetlením sú ekonomické dôvody. Podľa týchto názorov pretrvávajúce ekonomické zaostávanie vedie k nespokojnosti občanov vo východných regiónoch. Rešpektovaný novinár berlínskeho denníka Der Tagesspiegel Malte Lehming však pripomína, že výskumy a štatistiky takéto názory vyvracajú. Napríklad v Sasku až 81 percent občanov považuje svoju ekonomickú situáciu za veľmi dobrú alebo pomerne dobrú. V Durínsku, kde má radikálna ľavica i radikálna pravica značnú podporu, vyjadruje dokonca na vidieku podobnú spokojnosť až 88 percent obyvateľov.

Celkovo je úroveň spokojnosti na území bývalého Východného Nemecka väčšia ako kedykoľvek predtým. Väčšina občanov sa vyjadruje, že od roku 1990 sa nikdy nemali tak dobre ako dnes.

Výskumy potvrdzujú, že ekonomické dôvody nehrajú pri voľbe radikálnej pravice či radikálnej ľavice takmer žiadnu rolu. V posledných parlamentných voľbách sa podpora AfD najviac zvýšila v oblastiach, kde bol najvyšší pokles nezamestnanosti.

Lehming, ktorý vyštudoval filozofiu, nemeckú literatúru a európske dejiny a svojho času písal prejavy nemeckého kancelára Helmuta Schmidta, sa pýta: Prečo je to tak? Prečo čoraz spokojnejší ľudia volia v týchto regiónoch radikálne, protestné či populistické strany? Zároveň pripomína, že The Economist pred časom tento jav nazval paradoxom spokojnosti. Tento termín teraz vstupuje do nemeckej diskusie.

Lehming naznačuje, že zrejme dochádza k presunu pozornosti spokojných voličov: z donedávna prevažujúcich ekonomických otázok ku kultúrnym otázkam a otázkam identity.

Nárast extrémistov, populistov a protestných strán však vidieť aj v iných častiach Európy. Migračná kríza v tom zohrala svoju rolu. No politológ Cass Mude, expert na problematiku politického extrémizmu a populizmu, vysvetľuje, že v období, keď sa máme lepšie než v minulosti, dôležitejšiu rolu než sociálno-ekonomické otázky hrajú u občanov kultúrne otázky a otázky identity. V nemeckom kontexte to potvrdzujú aj výskumy, podľa ktorých sa už v predošlých nemeckých parlamentných voľbách namiesto dovtedy prioritných ekonomických otázok (materiálny blahobyt) stali pre občanov dôležitejšími otázky kultúrne a civilizačné (vzdelanie, migrácia, klimatické zmeny).

To však zároveň znamená výzvu pre demokratické strany sformulovať nové vízie, ktoré by voličov oslovili. Ekologické témy spojené s problematikou klimatických zmien sa už núkajú samé od seba a podľa prieskumov ich občania považujú za mimoriadne dôležité. Toto by však už bola ďalšia, samostatná téma nemenej dôležitá aj v kontexte našej slovenskej reality.

 

 

 

 

 

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs